Právna úprava štátnych symbolov v Slovenskej republike
JUDr.
Peter
Kukliš
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
Kukliš, P.: Právna úprava štátnych symbolov v Slovenskej republike. Právny obzor, 92, 2009,
č. 4, s. 319 - 329.
Právna úprava jednotlivých štátnych symbolov. Používanie štátnych symbolov. Štátna správa
v oblasti štátnych symbolov a heraldického registra. Vlajka Európskej únie a symbolika iných
subjektov verejnej moci.
1.1.
Štátne symboly sú organickou súčasťou formálnych znakov štátnosti. Sú vonkajším
prejavom štátu, výrazom jeho suverenity, nezávislosti a integrity. Tento inštitút reprezentuje štát
navonok, vyjadruje jeho históriu, tradície a hodnoty, ktoré väčšina jeho obyvateľov, resp. národy a
národnosti (nie vždy je tomu tak) uznávajú. Štátne symboly sú oficiálnym, nezameniteľným a výsostným
označením štátu, ktorým sa štát odlišuje od iných štátov a ktoré je inými štátmi vo vzájomných
vzťahoch uznávané. Sú istým prostriedkom stotožnenia sa väčšiny občanov so svojim štátom. Základné
symboly štátu (najmä vlajka, hymna, znak) sú neoddeliteľnou súčasťou významných politických udalostí
(napr. štátne sviatky, stretnutia významných funkcionárov) a sú prirodzenou súčasťou významných
ustanovizní.1)
Je zjavné, že problematika štátnych symbolov a jej právna úprava má výrazne
interdisciplinárny charakter. Pri jej právnom stvárnení je žiaduce zohľadniť množstvo rozmanitých a
mnohokrát protichodných veličín, napr. politické, právne, sociálne, sociálno- psychologické,
medzinárodnoprávne, historické, heraldické, estetické i ekonomické (napr. pri konštituovaní, resp.
zmene štátnej symboliky).
Štátne symboly Slovenskej republiky majú svoj pôvod v národných symboloch. Pritom sústava
národných symbolov je oveľa širšia, než je pertraktovaná v tomto príspevku
Podstatná časť tohto príspevku odznela v rámci Medzinárodnej konferencie "Statehood and
Symbolism in Central Europe after 1989" (Štátnosť a symbolika v krajinách strednej Európy po roku
1989) poriadanej Ústavom právnych štúdií Maďarskej akadémie vied v Budapešti dňa 2. októbra 2009.
(znak, vlajka, pečať, hymna a pod.). Pod národné symboly možno, v súlade so spoločensko-
kultúrnohistorickým kontextom, subsumovať rozličné osoby (osobnosti), udalosti, javy i predmety.
Národné symboly zdôrazňovali národnú príslušnosť, vytvárali pozitívny obraz vlastného národa,
stelesňovali jeho zvláštne, výnimočné znaky, príťažlivé hodnoty a vlastnosti, pripomínali slávne
stránky vlastnej minulosti a načrtávali projekt "slávnej budúcnosti". Zároveň vypovedali o
skutočných či vykonštruovaných temných momentoch vlastného národa, o jeho krivdách, útlaku, utrpení
v minulosti aj v danej prítomnosti. Niesli tak v sebe i politické posolstvo, poskytujúc argumenty
vznikajúcim národným politikám na ich legitimáciu.2)
Na základe doteraz uvedeného možno zastávať názor, ktorý nebýva často pertraktovaný, že v
štátnych symboloch je do určitej miery vyjadrená idea štátu ako jeden zo štátotvorných
prvkov.3)
1.2.
Staršia právnická literatúra z hľadiska skúmanej problematiky uvádza, že "štátne
odznaky" sú v medzinárodnom styku vizitkou štátu a sú viditeľným výrazom jeho zvrchovanosti. Okrem
toho je v nich často vyobrazený historický vývoj alebo sú v nich aspoň naznačené spomienky na určité
udalosti, s čím sa niekedy spájajú tiež požiadavky politické. Týmto "štátne odznaky" pôsobia na city
obyvateľstva a zvyčajne "vyžarujú" určité citové hodnoty, ktoré sú tým väčšie, čím "štátne odznaky"
- z hľadiska ich vonkajšej podoby - sú spôsobilejšie, aby boli spojivom medzi rôznymi vrstvami
obyvateľstva a mohli "připoutati k státu i živly citově vzdálenější". Pre túto ich funkciu bol
vytvorený termín "integrační účinek státních symbolů". V tejto súvislosti sa o. i. konštatovalo, že
"nehledě k ryze praktickému významu státních odznaků, jejich symbolická cena, která v dřívejší době,
....,by