Volebne hranice politického spoločenstva na štátnej úrovni a hlavné kritériá definície členstva.

Článok sa zaoberá problematikou politického spoločenstva v globalizujúcom sa svete a napriek mimoriadnej zložitosti témy implikujúcej problematiku statusovej identity rôznych skupín populácie v rozličných krajinách sveta na avizovaných štátnych úrovniach porovnáva diferencované podmienky inklúzic diferencovaného obyvateľstva do okruhu aktívneho voličstva.

Definovanie volebných hraníc politického spoločenstva je vždy veľmi citlivá a komplikovaná otázka. Príčinu tohto javu treba hľadať v tom, že v modernom svete sa čoraz viac líši vnútorný obsah politického spoločenstva na rôznych úrovniach - na celoštátnej, regionálnej alebo provinčnej a na lokálnej úrovni. Na miestnej úrovni sa v mnohých krajinách napríklad pomerne ľahko môžu stať členmi tohto spoločenstva aj legálne usídlení cudzinci a utečenci. Na celoštátnej úrovni je to však len veľmi ojedinelý jav. Na strednej úrovni panuje veľká rozmanitosť niektoré štáty umožňujú volebnú participáciu na tejto úrovni, iné štáty ju zakazujú. Z týchto dôvodov je veľmi ťažké presne definovať personálny obsah každého konkrétneho politického spoločenstva. Naďalej však zostáva otvorená otázka - ktorá úroveň je najdôležitejšia?

Keďže aj v dnešnom čiastočne globalizovanom a modernom demokratickom svete je hlavným nositeľom a realizovateľom štátnej suverenity ľud na celoštátnej úrovni, najpodstatnejšou otázkou je definovať jeho hranice. Od toho sa totiž odvíja aj obsah nižších úrovní politickej participácie, ktorých volebné hranice určuje parlament vo forme volebných zákonov vzťahujúcich sa na nielen na celoštátnu, ale aj na regionálnu a lokálnu úroveň.

Problematika volebných hraníc politického spoločenstva súvisí síce s otázkou hlasovania z cudziny, ale nieje s ňou totožná. Pokiaľ si prvý problém vyžaduje skôr teoretické a politické rozhodnutie, druhý problém je v mnohých ohľadoch skôr technického charakteru. Pri zostavení hierarchie medzi spomínanými otázkami možno konštatovať, že problém hlasovania z cudziny je v podriadenej pozícii voči principiálnej otázke vyznačenia presných hraníc politického spoločenstva.

Pred prezentovaním hlavných modelov politických spoločenstiev si je potrebné vyjasniť hlavné aspekty alebo kritériá, ktoré môžu slúžiť ako záchytné body pri definovaní hraníc týchto spoločenstiev. Rozhodujúcu úlohu v procese tohto definovania zohrávajú fakty ako štátne občianstvo, pobyt a čiastočne aj doba pobytu v zahraničí.

Najpodstatnejším kritériom, ktoré rozhoduje principiálnu otázku o tom, koho je potenciálne možné považovať za člena konkrétneho politického spoločenstva, je napriek všetkým moderným trendom a zmenám stále ešte Všetky ostatné aspekty sú mu podriadené. Dôležitým prvkom definície je aj Pokiaľ však prvý aspekt, ktorý je takpovediac skoro absolútneho charakteru, vytvára nespochybniteľné právo na členstvo a na potenciálnu účasť v živote daného politického spoločenstva, druhý spomínaný aspekt v niektorých prípadoch môže slúžiť aj ako konkrétna aktivačná vstupenka do života tejto komunity. Pobyt na území daného spoločenstva slúži teda ako faktor spúšťajúci a umožňujúci aktívnu stránku členstva.

V niektorých zriedkavých prípadoch, ktoré neskôr uvedieme, však môže aj samotný fakt legálneho trvalého pobytu vytvoriť oprávnenie na účasť v živote politického spoločenstva, dokonca aj na celoštátnej úrovni (na úrovni lokálnej je to jav pomerne častý). Trvalý pobyt teda zohráva svoju úlohu zväčša ako doplňujúci prvok popri štátnom občianstve, ale niekedy sa stane aj samostatným konštitutívnym prvkom. Na Novom Zélande napríklad disponujú aktívnym volebným právom nielen novozélandskí štátni občania, ale aj cudzinci rezidenti s trvalým pobytom. O tom, že trvalý pobyt je samostatným konštitutívnym prvkom pri vzniku volebného oprávnenia, sve