I. Právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je komplexná, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu (Občianskeho zákonníka) o skončení nájmu.
II. Ustanovenie § 676 ods. 2 OZ o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
GLOSA I
Glosované rozhodnutie rieši otázku aplikovateľnosti § 676 ods. 2 OZ na nájom a podnájom nebytových priestorov, čo v zásade odôvodňuje tým, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sú leges speciales voči ustanoveniam Občianskeho zákonníka a použitie tohto ustanovenia vylučujú. Tento názor však nepovažujeme za presný.
1. Vzťah zákona č. 116/1990 Zb. a Občianskeho zákonníka ako lex specialis a lex generalis je komplikovaným vzťahom týchto dvoch predpisov ako lex prior a lex posterior. Samotný zákon č. 116/1990 Zb. neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že na právne vzťahy nájmu nebytových priestorov sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dôvodom je, že tento zákon bol schválený 23. apríla 1990, teda pred novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992, kedy Občiansky zákonník neobsahoval žiadnu úpravu zmluvy o nájme. Obsahoval len čiastkovú úpravu osobného užívania (§ 152 a nasl. OZ), ako aj prenechania na užívanie (§ 390 OZ). V danom čase tak neexistoval lex generalis, voči ktorému by zákon č. 116/1990 Zb. mohol mať povahu lex specialis, takže neriešil ani vzťah k všeobecnej úprave zmluvy o nájme.
Úpravu nájomnej zmluvy do Občianskeho zákonníka priniesla až citovaná novela – zákon č. 509/1991 Zb. Dôvodová správa k tomuto zákonu (Federálne zhromaždenie ČSFR, VI. volebné obdobie, tlač 685) uvádza, že „v nové úpravě bylo třeba vytvořit především soubor ustanovení upravujících obecně nájemní smlouvu a nájemní poměr, který by se mohl aplikovat na všechny druhy nájmu a mimo to vytvořit i zvláštní ustanovení, která by upravovala specifické otázky jednotlivých druhů nájmů...“. Z toho vyplýva, že všeobecné ustanovenia o nájmoch (§ 663 až 684 OZ) sa majú aplikovať vo všetkých druhoch nájmov, ktoré sú potom upravené špecifickými ustanoveniami. Občiansky zákonník potom v § 720 ustanovuje, že aj nájom a podnájom nebytových priestorov je špecifickým druhom nájmu (a podnájmu), na ktorý sa takisto aplikujú všeobecné ustanovenia o nájme.
2. K týmto záverom dospel Najvyšší súd SR už v judikáte R 47/1999. Glosované rozhodnutie však závery tohto judikátu nesprávne aplikuje, keď v odseku 21 uzatvára, že úprava skončenia nájmu v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. je komplexná a použitie všeobecnej ú