Obeť trestného činu a procesný aspekt ochrany práva na súkromie

Vydáno: 25 minút čítania
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2019 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len "okresné riaditeľstvo Policajného zboru") v konaní vedenom pod ČVS: ORP-389/1-VYS-NR-2015 a Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len "okresná prokuratúra") v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 157/15/4403 a prijal ju na ďalšie konanie.
Sťažovateľka podala 16. marca 2015 na svojho bývalého manžela trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon"), následne 18. marca 2015 bolo proti bývalému manželovi sťažovateľky (ďalej len "obvinený") vznesené obvinenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Do 3. septembra 2019, t.j. do dňa spísania ústavnej sťažnosti, sa trestná vec stále nachádzala v štádiu prípravného konania.
Sťažovateľka podrobne opísala celý priebeh vyšetrovania a poukázala na viacero období nečinnosti a nesústredenosti vo vedení vyšetrovania príslušným vyšetrovateľom a dozorujúcim prokurátorom, čo sa odzrkadlilo v častom rušení rozhodnutí vyšetrovateľa, ako aj okresného prokurátora, a malo za následok celkové prieťahy v konaní. Ku dňu spísania ústavnej sťažnosti vyšetrovanie trvalo 4 roky a 6 mesiacov. Sťažovateľka poukázala na to, že v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok") malo byť vyšetrovanie ukončené do štyroch mesiacov a dĺžka prípravného konania mnohonásobne prevýšila zákonom predpokladanú dĺžku trvania tohto úseku trestného konania.
Sťažovateľka z dôvodu tohto postupu orgánov činných v trestnom konanínamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, "keďže si v trestnom (adhéznom) konaní uplatnila nárok na náhradu škody (náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia)". Ďalej namieta aj porušenie "práva na účinné vyšetrenie trestného činu, ktoré vyplýva z pozitívneho záväzku štátu pri ochrane porušených práv". Má taký názor, že došlo aj k zásahu do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, a to konaním jej bývalého manžela, namiereným proti sťažovateľke. Navyše uvádz