Dohoda viacerých osôb o založení spoluvlastníctva k domu (ZSP 19/2023)

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. septembra 2019 určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu označeného vo výroku rozsudku (ďalej aj "sporná nehnuteľnosť" alebo "dom"), každý v podiele 1/2.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť opodstatnenosť protichodných tvrdení žalobkyne (že dom je predmetom spoluvlastníctva strán sporu) a žalovaného (že ide o nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve), ustáliť, či sa na výstavbe domu podieľali obe strany a v prípade, že bol postavený ich spoločnou činnosťou, či sa už pred začatím výstavby dohodli na založení ich spoluvlastníctva k budovanej stavbe. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dom bol postavený žalobkyňou a žalovaným svojpomocne za účasti rodičov oboch strán. Žalobkyňa a žalovaný žili vtedy v spoločnej domácnosti rodičov žalovaného, mali spoločné dieťa a plánovali spoločné bývanie a budúcnosť v manželskom zväzku. V spornej nehnuteľnosti bývali od roku 2012 do decembra 2014, kedy sa z nej žalobkyňa s dieťaťom odsťahovala pre vzájomné nehody so žalovaným. V nadväznosti na tieto zistenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu v presne nezistenom mesiaci roku 2009 konkludentným spôsobom uzavreli dohodu o vzniku ich spoluvlastníckych vzťahov k domu v podieloch po jednej polovici. Opodstatnene podanej žalobe preto vyhovel.