Vylúčenie retroaktivity vo vzťahu k amnestii?

The article aims at contributing to the current expert discussion that considers different ways how to derogate the amnesties proclaimed by the President of the Slovak Republic. Different stances exist with regard the issue under consideration. Coherence with the International Law. Violation of international obligations by the Slovak republic. The non - retroactivity issue. The International Law acknowledges exemptions from the non - retroactivity principle with regard to treaties. Was it possible to explore the International Law experience with respect to amnesties derogation? Priority of the international obligations in force with respect to the Slovak republic to the domestic law regulations. Conclusions.

Amnestia¹⁾ a s ňou spojená otázka únosu syna prezidenta Slovenskej republiky sa jednoznačne dotýka plnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Cieľom tohto príspevku je prispieť z pohľadu medzinárodného práva do odbornej diskusie o uvedených otázkach z pohľadu.

Samozrejme, ide o zložitú, komplexnú, mnohorozmernú právnu otázku, ktorá si vyžaduje podrobnú jazykovú, systematickú, historickú, logickú a, samozrejme, právnu analýzu inštitútu amnestie, založenú na využití všeobecných, doplnkových i jazykových (najmä sémantických) pravidiel interpretácie relevantných základných a pomocných prameňov práva. Širšie pozadie právnej analýzy vytvárajú relevantné mimoprávne faktické okolnosti, za ktorých došlo k amnestii a ku vzniku úvah o retroaktívnych účinkoch eventuálneho zrušenia amnestie.

Ide o konglomerát rôznych politických, ekonomických, etických, sociálnych, kultúrnych alebo bezpečnostných súvislostí a vplyvov súvisiacich s tým, že právo je vždy len jeden z prostriedkov pri realizácii vnútornej či zahraničnej politiky štátu.

Mnohí významní slovenskí odborníci na vnútroštátne právo, pôsobiaci v oblasti teórie a praxe, sa už k tejto veci vyslovili na stránkach odborných publikácií, v rámci vedecko - popularizačnej činnosti, v médiách, pri výkone sudcovského povolania, poslaneckého mandátu a iných príležitostiach. Ich expertné právne postoje sú všeobecne známe a nie je potrebné s nimi osobitne polemizovať alebo ich opakovať.

Zdá sa, že spoločným menovateľom väčšiny doteraz prezentovaných odborných právnych analýz je odmietanie právnej možnosti zrušenia amnestií právoplatne udelených prezidentom Slovenskej republiky. Tento názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Inými slovami, podľa väčšiny expertných úvah, súčasná pozitívnoprávna úprava neumožňuje aplikovať princíp retroaktivity vo vzťahu k amnestiám. Odmietavé stanoviská tak neprekračujú rámec realizácie "slepej" spravodlivosti na základe uplatňovania princípu Rule of Law s akcentom na prvoradú nutnosť zachovania celkovej stability právneho poriadku. V našom ponímaní však "slepá" spravodlivosť znamená len postup podľa litery zákona, bez zohľadnenia účelu a poslania práva ako takého. Princíp Rule of Law síce znamená vládu práva, avšak v konjunkcii so "slepou" spravodlivosťou v praxi neváha obetovať ľudské práva a základné slobody jednotlivca v záujme zachovania celkovej stability právneho poriadku. Mnohé z názorov odmietajúcich možnosť zrušenia amnestií poukazujú práve na ohrozenie celkovej stability právneho poriadku, ku ktorej by došlo v prípade zrušeniu už udelených amnestií. Údajne by to bolo v rozpore s právnymi zásadami.