Majetková nerovnosť a sociálna funkcia súkromného práva

(Topical reflection). In the last three decades the leading world economies witnessed a fundamental change in the wealth structure of society, consisting in unprecedented growth of wealth inequality. This serious social phenomenon has far - reaching negative implications and consequences for economic, social, political, ethical and legal relations in society. In this senseital so affects the area of private law, in particular its social function. The processof "Great Divergence" comesinto conflict with several principles of social doctrine of European private law and hencethose of private law legislation of the EU member states. It concerns among others the implementation of principles such as principle of equality, non-discrimination, solidarity and in particular principle of social justice in distribution of wealth and material values. Its definition suggests that the theme comprises multi-dimensional, complex and very wide interdisciplinary issues of various relations and knowledge from several social science disciplines. This reflection outlines the wider social context and utmost importance of the issue and names its individual aspects or correlations and resulting problems, which, also from the perspective of the sciences on the state and law, and especially civil law, require scientific analysis and new solutions in this actual context. It is rather an outline of assumptions and possibilities which, once confirmed in the economic and political areas, could create a verified basis for the search for new positive solutions in the area of protection of a weaker entity through the institutes of private law, concerning not only obligation law as before, but also the right , notex cluding more modern and suitable regulation of the property right.

V ostatných troch desaťročiach nastala zásadná zmena v majetkovej štruktúre spoločnosti, ktorá spočíva v nebývalom náraste majetkovej nerovnosti. Prebiehajúci a v aktuálnom čase stále gradujúci proces "veľkého roztvárania nožníc" (Great Divergence) v popredných svetových ekonomikách medzi neprimeraným hromadením majetku v rukách čoraz menšieho počtu globálnych vlastníkov a diferencovanou nemajetnosťou väčšiny občanov nepriaznivo ovplyvňuje sociálno-ekonomické, politické, etické, i právne vzťahy v štátoch vybudovaných na demokratických princípoch. V súlade s mimoriadnou spoločenskou závažnosťou celej tejto problematiky neprekvapuje preto zistenie, že sa stala predmetom sústredeného odborného záujmu a spoločensko vedného (najmä ekonomického) výskumu i odborných diskusií. Primerane tomu sa k tejto otázke vyjadrujú a zaujímajú stanoviská významné medzinárodné inštitúcie (OSN, OECD, Svetové ekonomické fórum), štátnicia mimovládne organizácie. V širokej palete publikovaných faktografických údajov a použitých argumentov, napriek rôznemu ideovému prístupu ich autorov i názorovej pestrosti, jednoznačne prevažuje mienka, že prudký nárast majetkovej nerovnosti v uvedenom období zrejme spôsobuje prebiehajúci proces globalizácie s výraznou dominanciou neoliberálnej doktríny, ktorú charakterizuje deregulácia, privatizácia a uplatnenie slobodného trhového hospodárstva bez výraznejšej účasti a zasahovania štátu do ekonomickej aj sociálnej oblasti. Tento model sa okrem USA a ďalších popredných ekonomík sveta v prevažujúcej miere použil aj v transformujúcich sa štátoch strednej a východnej Európy po zásadných politických a spoločenských premenách v roku 1989, v dôsledku čoho sa veľká časť majetku ocitla v rukách niekoľkých oligarchov.

Proces globalizácie sprevádzaný nebývalou centralizáciou a koncentráciou výroby, distribúcie a kapitálu s dominanciou veľkých nadnárodných korporácií a neoliberálneho modelu trhového hospodárstva má popri určitých pozitívach aj ďaleko siahle negatívne následky a dopady na celú sféru ekonomických, sociálnych, politických, etických i právnych vzťahov v spoločnosti. Tento proces, ktorý má za následok nebývalú majetkovú polarizáciu v spoločnosti, sa dostáva do rozporu s princípmi sociálneho trhového hospodárstva a následne aj so sociálnou doktrínou európskeho súkromného práva a osobitne súkromno právneho zákonodarstva národných štátov Európskej únie. Týka sa to možného negatívne vplyvu na realizáciu takých zásad európskeho súkromného práva, akými sú okrem ľudskej dôstojnosti a slobody aj rovnosť, sociálna spravodlivosť, antidiskriminácia, regard andfairnes, solidarita a zásada spolupráce.

Už z uvedeného je zrejmé, že ide o mimoriadne rozsiahlu mnohorozmernú a interdisciplinárnu problematiku celého komplexu veľmi zložitých vzťahov a faktorov, ktoré sa prelínajú okrem ekonomických aj ďalšími spoločenskými vzťahmi. Týka sa takých kategórií ako je ekonomický model trhového mechanizmu, vlastníctvo, demokracia, štátne zásahy do ekonomiky, daňová sústava, majetkové práva, ľudské práva a celý rad ďalších. Preto jej komplexné riešenie by nepochybne vyžadovalo analýzu, v ktorej sa uplatňujú okrem poznatkov ekonomických vied tiež hľadiská ďalších spoločensko vedných disciplín, vrátanie vied o štáte a práve. Takéto ciele si oprávnene môže klásť iba dlhodobý interdisciplinárny tímový výskum. Preto vzhľadom na povahu skúmanej problematiky predložená úvaha nie je a ani nemôže byť zameraná na jej riešenie v celom širokom rozsahu. Vychádzajúc zo základných faktografických údajov ide skôr o pomenovanie súvislostí a možných negatívnych vplyvov priepastného nárastu majetkovej nerovnosti na sociálnu doktrínu európskeho súkromného práva, na možnosti realizácie majetkových i sociálnych práv vo svetle právnych a etických princípov zakotvených v ústavnoprávnom a súkromno právnom zákonodarstve národných štátov. V tomto kontexte sa zvýrazní naliehavá spoločenská potreba prehĺbiť i zdokonaliť niektoré právne mechanizmy s poukázaním na úlohy, ktoré pritom prichodí riešiť komplexne spoločenským vedám ako celku a osobitne v ich rámci vedám o štáte a práve, vrátane právnej civilistiky.

Doposiaľ najúplnejšiu a najtransparentnejšiu podobu obrazu o náraste majetkovej nerovnosti vo svete podal významný francúzsky ekonóm Thomas Piketty. Vo svojom rozsiahlom diele, ktoré bolo v krátkej dobe preložené do viacerých jazykov, podáva súhrnné konkrétne údaje o historickom vývoji majetkovej nerovnosti v dvadsiatke štátov s rozvinutou ekonomikou od 18. storočia do súčasnosti.¹⁾ Použitím analytických matematických a štatistických metód na základe porovnávania ilustruje vývojové trendy majetkovej nerovnosti v jednotlivých historických fázach, pričom jeho analýza a úvahy vyúsťujú do vedecky podložených záverov odhaľujúcich základné protirečenia v súčasnosti dominujúceho ekonomického modelu trhového hospodárstva. V prvom rade je to poznatok, že v ostatných rokoch sa podiel výnosu z kapitálu (ktorý je väčšinou v rukách veľkých vlastníkov majetku) v pomere k výnosu z príjmov za prácu rapídne zväčšoval, čo viedlo zákonite k zvýšeniu akumulácie majetku bohatých.²⁾ Ďalší jeho významný poznatok spočíva v premise, že výnos z kapitálu v podmienkach neobmedzeného trhu sa zväčšuje rýchlejšie než produkcia, ktorá vyjadruje hranice ekonomického rastu. Napokon z hľadiska skúmania samotnej otázky akumulácie bohatstva je dôležitý poznatok, že tie najväčšie majetky rástli v posledných desaťročiach výraznerých lejšie ako bola priemerná miera rastu bohatstva, čiže veľmi veľké m