Hodnotová orientácia navrhovaného slovenského kódexu súkromného práva a zásada ochrany slabšieho subjektu

The article is based on the assumption that from the legal philosophical aspect modern private law has undoubtedly a significant social dimension, in particular due to the europeisation. It is manifested in the increased need of protection of weaker party in private-law relations. The indicated social function of private law is also the basis of the value orientation of the prepared Slovak Civil Code. Adequately to the substantive scope of the code, this function is projected virtually into all its parts. In this way the protection of weaker party, in indivisible unity with the principles of free autonomy of will and legal equality of individuals, become a regular principle of private law, including its code. This principle should lead to the achievement of the real equality of private-law entities, which remains the fundamental principle of this subsystem of law. Ultimately, the purpose of the widest possible application of the protection of weaker party in law is to strike a balance of the interests of all stakeholders and thus achieve an equitable result corresponding to the rules of equity and good morals.

Ako je známe, každá, a teda aj novodobá kodifikácia súkromného práva má právnofilozofický rozmer vyplývajúci zo spoločenskoetických hodnôt, na ktorých je daný súkromnoprávny kódex vybudovaný. Spoločný a jednotiaci základ pre zásadnú hodnotovú orientáciu všetkých súkromnoprávnych kodifikácií patriacich ku kontinentálnemu právnemu systému sa odvíja od existencie trhového hospodárstva a pluralitnej demokracie. Bez týchto dvoch komponentov totiž, ako sme sa o tom v predchádzajúcom období totalitného spoločensko-ekonomického zriadenia mohli presvedčiť, nemožno hovoriť o plnohodnotnom súkromnoprávnom poriadku v spoločnosti vôbec, a teda ani o súkromnoprávnej kodifikácii v pravom slova zmysle. Avšak na druhej strane, aj v rámci ich existencie pod vplyvom spoločensko-politických predpokladov v jednotlivých etapách historického vývoja môžu nastať, a ako sme svedkami, tiež nastávajú zmeny v sústave spoločensko-etických hodnôt, a to nielen v ich poradí, ale najmä v ich celkovom ponímaní, akcentácii, a tým v ich celkovej orientácii.

Primerane tomu veľké súkromnoprávne kodifikácie 19. storočia (Code civil, ABGB, BGB) v podmienkach dominancie liberálnej doktríny v hospodárstve, v politike i v práve kládli v prevažujúcej miere dôraz na individuálny rozmer súkromného práva. Takýto prístup k základnej úprave súkromného práva vyplýval z potreby vymedziť sa jednoznačne voči všetkým feudálnym právnym privilégiám, či už v oblasti vecného práva (delené vlastníctvo), obligačného práva zvýraznením zmluvnej slobody, alebo v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch založených na pracovnej zmluve nahradzujúcej služobnú zmluvu a pod. Preto v týchto kódexoch z pochopiteľných dôvodov úplne dominuje princíp slobodnej tvorby vôle subjektov vyjadrenej najmä vo vlastníckej a zmluvnej slobode, kým uplatnenie a naplnenie ostatných zásad súkromného práva, ktoré by korigovali tento dominujúci princíp, napriek ich proklamácii zostávajú akoby v pozadí, nehovoriac už o sociálnych prvkoch súkromného práva vyjadrujúcich ochranu slabšieho subjektu.

Na sociálnych prvkov v BGB poukázal už koncom 19. storočia Otto von Gierke. Svojou pamätnou prednáškou na pôde Viedenskej právnickej spoločnosti dňa 4. apríla 1889 nazvanou "Die soziale Aufgabe des Privatrechts" vyvolal už svojím názvom, ale najmä obsahom vo vtedajšej právnickej a politickej komunite veľkú pozornosť i rozruch. Gierke poukázal totiž na sociálne povinnosti (zaviazanosti) súkromného práva a z tohto pohľadu podrobil kritike prvý návrh BGB, ktorý ako uviedol "pre osudový omyl", keď prenecháva úpravu sociálnych práv osobitným zákonom, aby všeobecné súkromné právo, t.j. právo občianske, mohlo byť formované čisto individualisticky.¹⁾ Ako ďalej Gierke konštatuje, len "málo kvapiek sociálneho oleja" presiaklo do BGB.²⁾ Dokazuje, že sociálna úloha sa prakticky týka všetkých základných inštitútov súkromného práva počínajúc osobnostnými právami, cez rodinnoprávne, pracovnoprávne vzťahy, vlastnícke právo, nájom bytu, obligačné právo i zodpovednostné vzťahy. Na názory