Anotácia
Kyberstalking možno opodstatnene zaraďovať k novým patologickým spoločenským javom. Jeho vznik a rozvoj jednoznačne súvisí s rozvojom a modernizáciou informačnej a komunikačnej spoločnosti. Ako patologický a v každom prípade protiprávny jav v plnom rozsahu využíva anonymitu virtuálneho prostredia a o to intenzívnejšie zasahuje do práv dotknutých osôb.
Annotation
Cyberstalking can be justified as a new pathological social phenomenon. Its emergence and development is clearly related to the development and modernization of the information and communication society. As a pathological and in any case unlawful phenomenon, it makes full use of the anonymity of the virtual environment and thus intensifies the rights of the persons concerned
Kľúčové slová
stalking, kyberstalking, online, offline, formy kyberstalkingu, typológie obetí, typológie agresorov.
Key words
stalking, cyberstalking, online, offline, cyberstalking forms, victim typology, aggressor typology.
1)
Úvod
Nebezpečné prenasledovanie označuje J. R. Meloy ako správanie, ktoré existuje, je známe pomerne dlho, avšak len nedávno sa z neho legálne stalo závažné protiprávne konanie vykazujúce znaky a intenzitu trestného činu.
2)
Stalking nie je len novodobým javom, novým fenoménom 20. storočia, je to jav podstatne starší. Už N. Branová vo svojej knihe popisuje prípady prenasledovania spisovateľa a básnika lorda Byrona, pričom hovorí o jave, ktorý z hľadiska časového možno lokalizovať do 18. storočia. Jej posadnutosť touto osobou v konečnom dôsledku vyvrcholila pokusom o samovraždu. Nejde vonkoncom o jediný prípad z našich dejín, ktorý poukazuje na prenasledovanie ako nebezpečný patologický jav. Stretnúť sa možno s prenasledovaním žien mužmi alebo s prenasledovaním mužov ženami. Faktom je, že až v 90. rokoch 20. storočia realizované výskumy a ich výsledky poukázali na to, že nebezpečné prenasledovanie sa musí začať skúmať v širších súvislostiach, pretože nejde len o prípady, ktoré sa týkajú osôb, ktoré sú akýmsi spôsobom známe, ale výskyt prípadov prenasledovania je častý aj v rámci bežnej populácie.
3)
V rámci svojich prác J. R. Meloy uvádza štatistiku Centra pre policajný výskum (The Center for Policy Research), ktoré na vzorke 16tisíc telefonicky opýtaných respondentov z USA uvádza, že až:
a)
8 % žien uviedlo, že sa stali obeťami stalking
b)
2 % mužov uviedli, že boli takýmto spôsobom napadnutí.
4)
Naproti tomuto, iné prieskumy uvádzajú v rámci výskumnej vzorky 8 - 16 % napadnutých žien (prenasledovaných žien) a 2 - 7 % prenasledovaných mužov.
5)
Problém prenasledovania, resp. stalkingu,
6)
je potrebné diferencovať do viacerých oblastí. Okrem toho, že je jednou z foriem domáceho násilia, zrejme nie je možné polemizovať ani o tom, že s takto závažným a nebezpečným javom sa možno stretnúť aj v rámci vzdelávacieho prostredia. Ďalšiu spojitosť je možné vidieť v partnerských vzťahoch. V prípadoch partnerského násilia, ktoré často prechádza (časovo po odchode obete zo spoločného obydlia) do rôznych foriem prenasledovania, využívajú páchatelia nezriedkavo ako prostriedok na účely kontroly obete spoločné deti. Jednou z takt