Ako málo (alebo veľa) je potrebné na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania?

Vydáno: 28 minút čítania

Hlavným cieľom predkladaného príspevku je zhodnotenie právnej úpravy trestného činu nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k vykázaniu pojmového znaku "dlhodobosť", ktorý bol novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. vypustený. Autorka má za to, že vypustenie pojmu "dlhodobosť" zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovanie je vhodným a správnym krokom na ceste k efektívnejšiemu postihovaniu tohto trestného činu.

Na dokázanie svojich slov sa autorka rozhodla analyzovať dosiaľ právoplatné rozhodnutia týkajúce sa nebezpečného prenasledovania a vymedziť tak, ako sa súdna moc vysporadúvala s pojmom "dlhodobosť", resp. koľko minimálne a koľko maximálne muselo protiprávne konanie trvať, aby bolo klasifikované ako trestný čin nebezpečného prenasledovania. Autorka na podklade judikatúry súdnych autorít poukazuje na modus operandi daných trestných konaní previazaných s trestným činom nebezpečného prenasledovania, a teda deklaruje, aké konanie jednotliví páchatelia vykonávali a ako dlho takéto konanie trvalo. V neposlednom rade autorka uvádza, aké tresty súdy udeľujú za konanie, ktorým páchateľ iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.

 
Úvod
Zákonodarca v rámci zmeny legislatívy urobil v tejto "naoko" nie veľmi výraznej skutkovej podstate dve formálne úpravy. Prvá sa týka vypustenia termínu "dlhodobo" a ďalšia sa týka zvýšenia trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi takéhoto trestného činu a ktorá sa v rámci základnej skutkovej podstaty zvýšila z pôvodných
"až na jeden rok"
na aktuálnych
"až na tri roky"
. Kladieme si v tomto smere otázku, či uvedené zmeny napomôžu precizovaniu danej skutkovej podstaty, a zamýšľame sa nad faktormi, ktoré viedli zákonodarcu k tejto zmene, ako aj nad vhodnosťou, resp. nevhodnosťou uvedených zmien, a to na základe vzorky dosiaľ rozhodnutých trestných vecí vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného prenasledovania.
V úvode je ešte potrebné uviesť, že do právneho poriadku Slovenskej republiky bola skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania (angl.
stalking
) doplnená novelou Trestného zákona 1) č. 262/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2011, pričom prvý odsudzujúci rozsudok bol vydaný na Okresnom súde Galanta 8. augusta 2012, sp. zn. 1 T 123/2012.
 
1. Skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ
Jednou zo zmien, ktorá je súčasťou veľkého balíka novelizácií Trestného zákona, je aj "naoko" minimálna zmena súvisiaca s trestným činom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ. Predmetná skutková podstata je reakciou zákonodarcu na nežiadúci jav vyskytujúci sa v spoločnosti, keď konanie páchateľa spočíva v
prenasledovaní a obťažovaní
inej osoby, v zastrašovaní či vyhrážaní sa jej a v krajných prípadoch aj v jej fyzickom napadnutí a usmrtení. V odbornej literatúre je takéto správanie označované aj pojmom
"stalking"
. Tento pojem síce nemá ustálenú definíciu, ale je možné ho charakterizovať ako
systematické a úmyselné prenasledovanie alebo obťažovanie osoby zo strany páchateľa, ktorý týmto konaním znižuje kvalitu života a ohrozuje bezpečnosť obete
.
Zákonodarca v rámci trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ primárne chráni medziľudské vzťahy a právo človeka na pocit bezpečného a kvalitného života. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť útokom smerujúcim k prenasledovaniu. Hmotným predmetom útoku môžu byť v spojitosti s touto osobou i ďalšie osoby či veci.
Objektívna stránka
spočíva v konaní páchateľa, ktorý iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže