Anotácia
Skutočnosť, že rozhodca sa v medzinárodnej arbitráži pravidelne stretáva s inými jazykmi ako je jeho materinský jazyk, vyžaduje z jeho strany aj istú pracovnú úroveň ovládania daných cudzích jazykov. Táto vyžadovaná úroveň nemusí byť pre všetkých rozhodcoch a pre všetky štádiá konania rovnaká, v záujme procesnej efektivity konania by však všetci rozhodcovia mali ovládať požadovaný jazyk aspoň na istej minimálnej úrovni.
Annotation
The fact that an arbitrator in international arbitration encounters, in a regular way, languages different from his mother tongue, requires from him/her also a certain level of working knowledge of those particular languages. This required level need not to be the same for every arbitrator and for every part of the proceedings, however, all arbitrators should command the particular language at least on a certain minimum level, taking into account the interests of the procedural efficiency.
Kľúčové slová
Medzinárodná arbitráž, rozhodca, cudzí jazyk, adekvátna pracovná znalosť, CEFR
Key Words
International arbitration, arbitrator, foreign language, adequate working knowledge, CEFR
Úvod
Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová.... Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia, a povedal: "Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk;... poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!"
1)
Môžeme len špekulovať o tom, že ak by sa v Babylónii stavalo do šírky a nie do výšky, a priestor na to určite bol, mohli sme mať doposiaľ len jeden jazyk. Vrodená túžba človeka vidieť Bohu do obývačky nám však skomplikovala život a neobišla ani medzinárodnú arbitráž.
Tá má totiž okrem svojich iných špecifík zvláštnosť aj v tom, že sa v nej pravidelne objavuje potreba používania viacerých jazykov. Okrem samotného faktu, že v priebehu konania sa môžu používať právne predpisy viacerých krajín, a teda právne predpisy v rôznych jazykoch, iný jazyk ako jazyk konania sa môže objaviť aj v prípade samotnej zmluvy, porušenie ktorej bolo dôvodom začatia arbitráže, v prípade písomných dôkazov alebo výpovedí svedkov, ktorí neovládajú jazyk konania, a pod.
Nad celým tým stojí rozhodcovský tribunál, často zložený z rozhodcov s odlišným materinským jazykom, v niektorých prípadoch dokonca z rozhodcov, kedy pre žiadneho z nich nie je jazyk konania jeho materinským jazykom. Je samozrejme nereálne očakávať od rozhodcov, aby ovládali všetky jazyky, ktoré sa môžu počas konania vyskytnúť. Aké jazykové znalosti by však mal mať rozhodca, aby svojou neznalosťou jazyka nespôsoboval zbytočné prieťahy v konaní, nezvyšoval náklady strán v dôsledku potreby tlmočenia alebo prekladania často tisícov strán podaní a písomných dôkazov, alebo dokonca neporušil právo strany na spravodlivý proces? Odpoveď na túto otázku nie je univerzálna a pri niektorých rozhodcoch a procesných štádiách sa môže líšiť.
1. Adekvátna pracovná znalosť jazyka a jej úrovne
The basic concept in law and in international commercial arbitration is that all disputes should be resolved according to, and with, words and comprehension, and not with swords and confrontation.
2)
Jeden z bardov medzinárodnej arbitráže Pierre Karrer uvádza vo svojom člá