Anotácia
Štúdia je zameraná na analýzu významu Vyšehradskej štvorky ako nástroja zahraničnej (a európskej) politiky SR v troch rôznych časových obdobiach. Prvé je vymedzené vznikom Slovenskej republiky v roku 1993 a vstupom do Európskej únie v máji 2004. Dominovalo mu napĺňanie zásadných zahraničnopolitických priorít akými bola integrácia SR do EÚ a NATO. Druhé, povstupové obdobie, rámcujú roky 2004-2015 a je charakterizované profiláciou SR ako plnoprávneho člena EÚ, ktorý sa aktívne podieľa na formovaní politík Únie. Tretie obdobie začína rokom 2015 vypuknutím migračnej krízy a trvá až do súčasnosti, ktorá je poznačená krízou súvisiacou s vypuknutím pandémie koronavírusu. Autor prichádza k záveru, že V4 možno považovať kontinuálne za dôležitý nástroj zahraničnej i európskej politiky SR, pričom jeho využívanie v jednotlivých obdobiach bolo rôzne, a to nielen z hľadiska intenzity, ale v kontexte rôznorodosti charakteru aktérov zapájaných do spolupráce.
Annotation
The study is focused on the analysis of the importance of the Visegrad Four as an instrument of the foreign (and European) policy of the Slovak Republic in three different time periods. This period is defined by the establishment of the Slovak Republic in 1993 and its accession to the European Union in May 2004. It was dominated by the fulfillment of fundamental foreign policy priorities, such as the integration of the Slovak Republic into the EU and NATO. In the second, post-accession period, which covers the years 2004-2015, Slovakia already acts as a full member of the European Union and actively participates in the formation of EU policies. The third period begins in 2015 with the outbreak of the migration crisis and lasts to the present, which is marked by a crisis related to the outbreak of a coronavirus pandemic. The author concludes that V4 can be considered continuously as an important tool of foreign and European policy of Slovakia, while its use in different periods varied, not only in terms of the intensity of its use, but in the context of the diversity of actors involved in cooperation.
Kľúčové slová
zahraničná politika, nástroje zahraničnej politiky, regionálna spolupráca, Vyšehradská štvorka, zahraničnopolitické priority, koordinácia
Keywords
foreign policy, foreign policy instruments, regional cooperation, Visegrad Four, foreign policy priorities, coordination
Úvod
Vo februári 2021 si vysokí predstavitelia Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska pripomenuli 30. výročie založenia Vyšehradskej spolupráce. Vyšehradská štvorka, ako sa zvykne označovať zoskupenie združujúce štyri stredoeurópske krajiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) sa počas troch desaťročí svojej existencie vyprofilovala ako najefektívnejší formát regionálnej spolupráce v strednej Európe a ako jedno z najživotaschopnejších regionálnych zoskupení v celej Európskej únii. V rámci tridsaťročného vývoja sa prirodzene upravovali priority spolupráce, hlavný cieľ však zostával prítomný konštantne - posilnenie spolupráce medzi štyrmi stredoeurópskymi krajinami. Vnímanie V4 v jednotlivých krajinách V4 možno z dnešného pohľadu považovať za rozdielne, ani v minulosti však vyšehradské krajiny nevystupovali ako jednotný blok a líšili sa aj vo vlastných preferenciách, dokonca aj v strategických otázkach. Namieste je preto otázka, akú pridanú hodnotu predstavovala V4 pre Slovensko v jednotlivých fázach jej vývoja. Cieľom štúdie je analyzovať Vyšehradskú štvorku ako nástroj zahraničnej a európskej politiky SR v troch vybraných obdobiach: 1: pred vstupom krajín V4 do EÚ (1991-2004), 2. v povstupovom období (roky 2004-2014) a v aktuálnom období (2015-súčasnosť). Zámerom je tiež analyzovať detailnejšie faktory podmieňujúce ďalší rozvoj spolupráce vo formáte V4, s dôrazom na inštitucionálny rámec, potenciál pre koordináciu postojov v otázkach strategického záujmu, vplyv problémových aspektov v bilaterálnych vzťahoch, či konfiguráciu politických elít v jednotlivých krajinách V4.
Predvstupové obdobie - V4 v rokoch 1991 - 2004
Pohľad do histórie Vyšehradskej štvorky umožňuje pozastaviť sa nad spoločnými úspechmi i problematickými momentmi spolupráce. Určité pochybnosti o jej funkčnosti do pozitívneho obrazu vnášajú problematické obdobia, počas ktorých bola vyšehradská spolupráca buď pozastavená, alebo prechádzala kritickými momentmi. V prvom prípade možno spomenúť obdobie rokov 1994-1998, kedy na Slovensku vládol premiér Vladimír Mečiar a v Českej republike Václav Klaus. Ani jeden z nich - aj keď z odlišných dôvodov - nemal záujem o rozvoj regionálnej spolupráce. Príkladom krízového momentu je február 2002, keď bývalý maďarský premiér Viktor Orbán v priebehu vlastnej predvolebnej kampane navrhol preskúmať súlad tzv. Benešových dekrétov, bytostne sa dotýkajúcich Českej republiky i Slovenska, s právom Európskej únie.
1)
V obidvoch prípadoch išlo o dôkaz, že vyšehradská spolupráca je do značnej miery závislá na konkrétnych politických lídroch v jednotlivých krajinách a ich vôli spolupracovať. Nemožno takisto poprieť, že vyšehradská spolupráca reflektovala takisto bilaterálne vzťahy medzi jednotlivými krajinami, či už to bola napríklad česko-slovenská, alebo slovensko-maďarská relácia.
Hoci V4 od svojho vzniku prešla aj obdobiami charakterizovanými výrazným oslabením, respektíve úplným pozastavením spolupráce zúčastnených krajín, revitalizácia Vyšehradskej skupiny v roku 1998 bola dôkazom, že stredoeurópski politickí lídri si uvedomili prednosti užšej koordinácie v prospech všetkých zúčastnených krajín. České, maďarské i poľské elity boli presvedčené o tom, že stabilita a budúca prosperita regiónu strednej Európy nie je možná bez aktívneho zapojenia Slovenska do integračných procesov tak do EÚ, ako aj NATO. Výmenou vládnej elity v parlamentných voľbách v roku 1998 Slovensko dokázalo, že je pripravené správať sa zodpovedne nielen voči sebe samému, ale aj k suse