Pôsobnosť prezidenta v parlamentnej forme vlády

The author compares individual republic forms of government and examines the position of the President of the Slovak Republic within a parliamentary form of government. He points out to amendments of the constitution since its adoption in 1992, which seem to be adequate in a parliamentary form of government. The author´s criticism aims at the provisions of Article 115 of the Constitution, as amended by the Constitutional Act 356/2011. This amendment has affected the dualism of executive power which is typical for a parliamentary form of government. It constitutes an excessive limitation of powers of the government in case of loss of trust, expression of distrust. Moreover, certain acts of the government are made conditional upon previous approval of the President. for amendment of competences of the President as neutral constitutional are made. The author points out to the problems in the application of acts of the creative right of the President, which enter the division of power. Long-term constitutional customs, which supplement the constitutional practice in accordance with a parliamentary form of government, also play an important role in the exercise of powers by the President and other constitutional bodies.

V úvode state poukážeme na jednotlivé republikové formy vlády, ktoré ovplyvňujú postavenie prezidenta.

vlády patrí k najrozšírenejším formám vlády, v ktorej má parlament výsadné postavenie a zásadný vplyv na fungovanie vlády, ktorá zodpovedá parlamentu. Pre túto formu vlády je typickým znakom dualizmus výkonnej moci: predseda vlády a prezident. Postavenie prezidenta býva viac symbolom štátnosti, pričom má možnosť zasahovať do neriešiteľných konfliktných stavov medzi vládou a parlamentom ako moderátor. Požíva oprávnenie použitia suspenzívneho veta vracaním zákonov do parlamentu. Bežným prvkom je pri niektorých aktoch prezidenta inštitút kontrasignácie, ktorý k platnosti týchto aktov vyžaduje podpis vlády, resp. príslušného ministra, čím vláda zodpovedá za takéto akty hlavy štátu. Pravda, i parlament vo svojej činnosti je viazaný pravidlami, ktoré ohraničujú jeho pôsobenie a diskrečnú právomoc.

typický pre Spojené štáty americké spočíva na neexistencii duálnej výkonnej moci a prezident pôsobí ako hlava výkonnej moci. Menovanie, zloženie vlády nezávisí od zloženia politických síl v parlamente. Voči prezidentovi nemôže parlament uplatňovať politickú zodpovednosť vyslovením dôvery alebo nedôvery; zodpovedá len za porušenie ústavy (impeachment). Pravda, prezident USA musí hľadať i oporu v Kongrese, ak chce presadzovať niektoré svoje programové, menovite legislatívne zámery.¹⁾

Určitý hybrid v parlamentných republikách predstavuje , ktorá je typická pre Francúzsko. Francúzsky prezident vplýva na výkonnú moc prostredníctvom predsedania ministerskej rade, môže po porade s premiérom a predsedami komôr parlamentu rozpustiť Národné zhromaždenie, v rámci promulgácie zákonov môže navrhnúť ich nové prerokovanie a pri stave vážneho a bezprostredného ohrozenia republiky a jej inštitúcií disponuje mimoriadnymi právomocami a podľa okolností môže vykonať na to príslušné opatrenia, o ktorých uvedomuje národ posolstvom (články 9, 11, 12, 16 francúzskej ústavy).

Treba poznamenať, že akty francúzskeho prezidenta okrem tých, ktoré sú uvedené v čl. 8 ods. 1, 11, 12, 16, 18, 54, 56 a 61, podliehajú kontrasignácii (čl. 19).

V literatúre je charakteristika, resp. definícia poloprezidentského systému rôznorodá.²⁾ Podľa G. Sartoriho má tento systém nasledovné prvky: