Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Európska prokuratúra a jej pôsobenie v Slovenskej republike - prvý rok činnosti
Jún 2022 priniesol ukončenie prvého roku fungovania Európskej prokuratúry. Slovenská republika za prvých sedem mesiacov svojej činnosti otvorila piaty najväčší počet vyšetrovaní zo všetkých zúčastnených členských štátov. V článku objasňujeme mechanizmus vyšetrovania a trestného stíhania páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie a poukazujeme na jeho osobitosti. Následne podrobujeme analýze a komparácii výsledky činnosti Európskej prokuratúry v Slovenskej republike, Českej republike a Rakúskej republike.
June 2022 brought the end of the first year of operation of the European Public Prosecutor’s Office. In the first seven months of its activity, the Slovak Republic opened the fifth largest number of investigations from all the member states which participate in enhanced cooperation on the establishment of the EPPO. In the article, we clarify the mechanism of investigation and prosecution of perpetrators of crimes damaging the financial interests of the European Union and point out its particularities. Subsequently, we analyse and compare the results of the activities of the European Public Prosecutor’s Office in the Slovak Republic, Czechia, and Austria.
VASILIK, L.: Európska prokuratúra a jej pôsobenie v Slovenskej republike – prvý rok činnosti; Justičná revue, 74, 2022, č. 11, s. 1252 – 1263.
Kľúčové slová: európska prokuratúra, vyšetrovanie, trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie.
Key words: EPPO, Investigation, Crimes against the Financial Interests of the European Union.
Právne predpisy/legislation: Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon.
Úvod
Cezhraničné podvody s DPH, zneužívanie eurofondov či pranie špinavých peňazí za posledné desaťročia spôsobili rozpočtu Európskej únie (ďalej len
"EÚ"
alebo
"Únia"
) obrovské straty. Európska komisia (ďalej len "
Komisia")
odhaduje, že podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie dosahujú výšku okolo 500 miliónov eur ročne, pričom v rokoch 2006 - 2013 bolo vznesené obvinenie len v 31% prípadov odporúčaní, ktoré vydal Európsky úrad pre boj proti podvodom (
European Anti-Fraud Office
, ďalej len ako
"OLAF"
) pre členské štáty.
1)
V dôsledku cezhraničných podvodov s DPH prišli krajiny EÚ v roku 2018 o príjmy vo výške približne 140 miliárd eur a v roku 2021 OLAF odporučil vymáhanie 527,4 milióna eur pre rozpočet EÚ.
2)
Európska únia dlho zvažovala rôzne koncepty boja proti závažnej ekonomickej kriminalite namierenej proti rozpočtu Európskej únie, ktorej vyšetrovanie a usvedčovanie jej páchateľov sa v praktickej úrovni stretávalo s mnohými problémami. Kriminalita v tejto oblasti je charakteristická sofistikovaným postupom páchateľov. Komplikovanosť finančných schém, najmä pri cezhraničnej spolupráci, spôsobovala v niektorých štátoch vrátane Slovenskej republiky značnú komplikovanosť a pomalosť pri postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj "
OČTK
"), zdĺhavú spoluprácu so zahraničnými orgánmi činnými v trestnom konaní a v konečnom dôsledku aj nízku objasnenosť týchto trestných činov. Dňa 12. októbra 2017 po vyše desaťročí intenzívnych príprav vyvrcholilo spoločné úsilie viacerých členských štátov Európskej únie o nadviazanie a realizáciu efektívnej formy spolupráce v oblasti boja proti ekonomickej kriminalite namierenej proti rozpočtu Európskej únie, a to prijatím Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len "
nariadenie o EP
"), prijatým na základe čl. 86 ods. 1 pododsek tretí Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len
"ZFEÚ"
). Nariadenie o EP v čl. 86 ods. 1 upravuje tri rôzne, na seba nadväzujúce postupy vytvorenia Európskej prokuratúry (ďalej aj ako
"EP"
). Pre zriadenie Európskej prokuratúry bol nakoniec uplatnený tretí postup podľa ktorého:
"Ak sa konsenzus v Európskej rade nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu nariadenia nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci."
3)
Európska prokuratúra následne začala plniť svoje úlohy k 1. júnu 2020. Podľa výročnej správy EP za rok 2021,
4)
teda z prvých siedmich mesiacov jej fungovania, Slovenská republika (ďalej aj
"SR"
) obsadila po Taliansku, Bulharsku, Rumunsku a Nemecku nelichotivé piate miesto zo všetkých zúčastnených členských štátov EÚ
5)
čo do početnosti vyšetrovaných prípadov s celkovou odhadovanou škodou 80,4 milióna eur. Pôvodný počet európskych delegovaných prokurátorov (ďalej aj ako
"EDP"
) na území SR bol pre početnosť odhadovaných prípadov navýšený z pôvodných piatich na šesť. V ďalšom texte podrobíme analýze a komparácii výsledky týkajúce sa SR a vybraných štátov (Česká republika, Rakúska republika) z výročnej správy EP za rok 2021. Taktiež sa budeme venovať vzťahu EP k iným orgánom EÚ, pôsobiacim pri ochrane finančných záujmov EÚ a osobitostiam vyšetrovania trestných činov proti finančným záujmom EÚ.1 Vzťah Európskej prokuratúry k Eurojustu a OLAF
Podľa bodu 10 preambuly nariadenia o EP by sa EP mala v súlade s čl. 86 ZFEÚ vytvoriť z Eurojustu.
6)
Neznamená to však, že EP nahrádza Eurojust, ale to, že by sa medzi nimi mal vytvoriť úzky vzťah založený na vzájomnej spolupráci. Eurojust je orgán Európskej únie, sídliaci v Haagu, s vlastnou právnou subjektivitou, financovaný primárne zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.
7)
Eurojust bol pôvodne zriadený Rozhodnutím Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktoré bolo zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (
"Eurojust"
) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (ďalej len
"nariadenie o Eurojust"
). Eurojust je zložený z jedného zástupcu každého členského štátu, ktorým je prokurátor, sudca alebo policajt s rovnocennou právomocou. Každému národnému členovi môže asistovať spravidla jedna osoba. Eurojust podporuje a posilňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci Eurojustu
8)
v prípadoch, keď sa táto trestná činnosť týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo si to vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vedených a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov, Europolom, Európskou prokuratúrou a OLAF-om.
9)
V rámci svojej činnosti Eurojust využíva zložité formy pomoci a koordinačné mechanizmy, ako napr. koordinácia paralelných vyšetrovaní, organizácia koordinačných stretnutí so zapojením príslušných justičných a policajných autorít, vytvorenie a financovanie spoločných vyšetrovacích tímov na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zaistenie majetku a rozklad organizovaných zločineckých skupín a pod. Eurojust však, na rozdiel od EP, nie je oprávnený vykonávať sám vyšetrovanie a zastupovať obžalobu pred vnútroštátnym súdom. EP sa môže opierať o podporu a zdroje administratívy Eurojustu. EP má zároveň nepriamy prístup k informáciám v systéme správy prípadov Eurojustu na základe pozitívnej a negatívnej lustrácie. Na účely spolupráce EP a Eurojustu sa hlavný európsky prokurátor a predseda Eurojustu pravidelne stretávajú s cieľom diskutovať o otázkach spoločného záujmu.Považujeme taktiež za dôležité odlíšiť činnosť EP od Európskeho úradu pre boj proti podvodom (
OLAF
),
10)
ktorého cieľom je chrániť finančné záujmy EÚ, bojovať proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezákonným aktivitám, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií, prostredníctvom výkonu interných a externých administratívnych vyšetrovaní. Pravidelne a úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov na účely koordinácie ich činností. OLAF pomáha členským štátom pri ich aktivitách v boji proti podvodom poskytovaním potrebnej pomoci a technického know-how.
11)
Je administratívnym a nie vyšetrovacím orgánom, na rozdiel EP. OLAF môže len predkladať výsledky svojich administratívnych vyšetrovaní príslušným vnútroštátnym orgánom, resp. EP, ktoré potom nezávisle rozhodnú, či na základe zistení úradu OLAF začnú trestné konanie.
12)
2 Priebeh a osobitosti vyšetrovania
Európska prokuratúra bola vytvorená na účel vyšetrovania trestných činov patriacich do jej pôsobnosti a trestné stíhanie ich páchateľov. Pôjde najmä o trestné činy stanovené a) v Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (tzv.
smernica PIF
) tak, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, a b) v nariadení o EP.
13)
Hlavnou úlohou EP je vyšetrovanie, trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. EP je zároveň zodpovedná za podanie a zastupovanie obžaloby pred vnútroštátnym súdom. V tejto súvislosti EP vedie vyšetrovania, vykonáva úkony trestného konania a vystupuje vo funkcii prokurátora na príslušných súdoch členských štátov až do konečného rozhodnutia vo veci. Hlavnými subjektmi plniacimi tieto úlohy v konkrétnej veci sú európsky delegovaný prokurátor - pôsobiaci v štáte pôvodu, ktorý má rovnaké právomoci a postavenie ako vnútroštátny prokurátor s tým, že má navyše právomoci, ktoré mu priznáva nariadenie o EP, ďalej dozorujúci európsky prokurátor a stála komora, ktorí pôsobia v sídle EP a vykonávajú dozor nad činnosťou európskeho delegovaného prokurátora a v konkrétnej veci vydávajú EDP záväzné pokyny.
14)
V podmienkach SR prokurátor spravidla ponecháva vykonávanie úkonov policajtovi v zmysle § 10 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok(ďalej len
). Právomoci generálneho prokurátora
15)
v trestnom konaní vykonáva hlavný európsky prokurátor.Činnosť EP sa spravuje v prvom rade
základnými zásadami,
ktoré sú vyjadrené v článku 5 nariadenia o EP.- Ide o
zásadu rešpektovania práv
zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta").
16)
A. Ondrejová
17)
však upozorňuje na určité nedostatky pri zabezpečovaní práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 47 Charty. Textácia nariadenia o EP totiž v čl. 36 ods. 3 umožňuje stále
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2022
