Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Neverejnosť prípravného konania z pohľadu zásady prezumpcie neviny
The article deals with the right to information from the ongoing preparatory proceedings as part of the criminal proceedings, which, however, is essentially non-public. It considers the leakage of information and the possible consequences for the course of criminal investigations with a breach of the right to the presumption of innocence.
ERDOSOVÁ, A.: Neverejnosť prípravného konania z pohľadu zásady prezumpcie neviny; Justičná revue, 73, 2021, č. 3, s. 336 - 347.
Úvod
V recentnej praxi médií masovej komunikácie sme opakovane svedkami bezprostrednej kontroly a dohľadu nad medializovanými trestnými kauzami, ktorých cieľom je odhaľovanie a vyšetrovanie podozrení z trestnej činnosti páchanej na najvyššej úrovni v štáte. Ide tak o osoby bývalých politikov, predstaviteľov verejnej moci, sudcov, vyšetrovateľov či finančníkov. Je potom celkom pochopiteľné, že tlač a médiá ako watchdog demokracie ostro sledujú prebiehajúce prípady zadržania, vyšetrovania či ďalšie štádiá trestného konania. A je len celkom pochopiteľné, že tento záujem novinárov ide vedno s intenzívnym záujmom verejnosti tieto informácie obdržať. Nesporne verejnosť na tie informácie aj má právo, otázne je však, na ktoré, v akom rozsahu, ale aj to, v akom štádiu trestného konania. V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať praxi novinárov, ktorým sa dostávajú do rúk zápisnice z výsluchov svedkov či obvinených v štádiu prípravného konania, ktoré je z podstaty svojho účelu označované atribútom neverejné. Majú teda orgány činné v trestnom konaní oprávnenie sprístupňovať médiám tieto informácie,
eo ipso
majú politici, sudcovia, prokurátori či novinári oprávnenie sa k ich obsahu vyjadrovať a vychádzať z informácií takto sprístupnených?1 Neverejné konanie, infodémia
Na konci septembra 2020 predstavila Európska komisia rozsiahly dokument, ktorého cieľom je zhodnotenie vývoja právneho štátu vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie. Správa spomína Slovensko, kde panujú dlhodobé obavy ohľadom nezávislosti systému súdnictva. V apríli 2020 preto slovenská vláda oznámila dôležité reformné plány na jeho posilnenie, a to vrátane procesu vymenúvania na Ústavný súd SR. Komisia pritom ďalší vývoj pozorne sleduje. Kríza podľa správy ukázala, že opatrenia na riešenie "infodémie"
1)
niektoré vlády používajú ako zámienku k oslabeniu základných práv a slobôd alebo ich zneužívajú na politické účely.
2)
Riziko zneužitia informácií je v súčasnej postfaktuálnej dobe o to väčšie, o čo viac sa do popredia dostáva sila a vplyv sociálnych sietí na úkor tradičných médií. Zároveň je tu tiež prítomná obava, že určité nálady v spoločnosti, populizmus a snaha o prilákanie pozornosti, vytvárajú priestor pre také nezákonné postupy, ktoré sú síce snahou o pluralitu a transparentnost, avšak popierajú iné základné zásady právneho štátu, takže sa nakoniec môže stať, že sa stanú pre demokraciu v podstate veľkou hrozbou. Jedným z takýchto konaní môže byť aj zverejňovanie a nelegálne úniky informácií z vyšetrovacích spisov, na ktoré verejnosť nemá nárok zodpovedajúci právu. Máme konkrétne na mysli zápisnice alebo ich časti z výsluchov osôb v štádiu trestného konania, ktoré má označenie
prípravné konanie
a ktoré je z podstaty a účelu neverejné.Okrem toho je prípravné konanie považované za obligatórne štádium predsúdneho konania podľa zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo "TP"), a to v § 10 ods. 15, kde ho definuje ako "úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len "dohoda ovine a treste") alebo do právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej".
3)
V priebehu prípravného konania majú byť orgánmi činnými v trestnom konaní čo najrýchlejšie v potrebnom rozsahu objasnené všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie prípadu. Vychádzajúc z legálnej definície prípravného konania, ako aj z ustanovenia § 201 ods. 2 Trestného poriadku, jeho základnou úlohou je teda zabezpečiť podklady pre rozhodnutie, či má byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste a vecou sa má zaoberať súd, alebo zabezpečiť podklady pre iné rozhodnutia vo veci samej, teda či sa má od ďalšieho trestného stíhania dočasne alebo natrvalo upustiť.
Častejšie sa orgány činné v trestnom konaní môžu stretnúť s požiadavkou svedkov, poškodených, príp. obvinených, aby im bolo umožnené vyhotovovať obrazový, príp. obrazovo-zvukový záznam zo svojho výsluchu, ktorý má byť vykonaný v prípravnom konaní. K tejto problematike zaujala stanovisko aj Sekcia legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR (č. p.: 46391/2014/120), z ktorého vyplynulo niekoľko dôležitých záverov, zdôvodňujúcich účel
neverejnosti prípravného konania
."V konaní pred súdom rozsah poskytovania informácií vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
4)
Trestný poriadok však vo fáze prípravného konania nepriznáva žiadnej z osôb v konkrétnom procesnom postavení(svedok, poškodený, obvinený, zadržaný, podozrivý) formálne právo na vyhotovovanie zvukového a obrazového záznamu pri výsluchu".Trestný poriadok umožňuje z priebehu hlavného pojednávania fyzickým osobám a právnickým osobám vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasom predsedu senátu aj zvukový prenos.
5)
Zatiaľ čo vyhotovovanie obrazových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov z hlavného pojednávania je zákonom výslovne zakázané (§ 253 ods. 7 TP), vyhotovovanie takýchto záznamov v prípravnom konaní zákon žiadnym spôsobom neupravuje.
V prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní často pritom požiadavky na vyhotovovanie obrazového, príp. obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu na osobné účely žiadateľa zamietajú s poukazom na § 58 ods. 7 TP, z ktorého vyplýva, že o použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. Odmietanie týchto žiadostí s odvolaním sa na citované ustanovenie Trestného poriadku sa však prieči účelu tejto fázy konania, pretože záznam nemá slúžiť pre súkromné účely žiadateľov, nemá to zákonný podklad a nijako to nekorešponduje s právom na informácie či s verejnosťou konania,
e converso
konanie je neverejné. Z toho vyplýva jednoznačne, že tieto záznamy ani nemôžu slúžiť inej potrebe, než snahe uchvátiť pozornosť verejnosti, príp. neprimeranej a účelovej prezentácii seba alebo kritike postupu a výrokov orgánov činných v trestnom konaní či iných obvinených, obsahu ich výsluchov či prezentácie ich obhajcov.Orgány činné v trestnom konaní by takýmto žiadostiam preto nemali vyhovieť.
Treba podotknúť, že nahrávanie verejných činiteľov - zamestnancov polície, pri výkone ich právomoci na verejnosti je síce prípustné, pretože výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa na verejnosti nie je možné považovať za prejav osobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, avšak prípravné konanie je neverejné na rozdiel od hlavného pojednávania, pričom dokonca ani pri verejnom hlavnom pojednávaní zákonodarca neumožnil, ba zakázal vyhotovovanie obrazových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov z neho (už spomínaný § 253 ods. 7 TP).
Neobstojí teda ani argument, že išlo o nahrávku verejného činiteľa pôsobiaceho na verejnosti, lebo neverejnostou prípravného konania sa ipso facto mení aj atribút verejného činiteľa pôsobiaceho pri výkone právomoci
na verejnosti
.Pokiaľ sa na problematiku pozrieme z pohľadu práva na informácie, treba uviesť, že podľa § 11 ods. 1 d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení, sa týka obmedzenie sprístupňovaných informácií, ktoré sa vzťahujú na rozhodovaciu činnosť súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, pravda, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v príprávnom konaní podľa
druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku
a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.Do textu zákona sa tak dostala pripomienka Ministerstva vnútra SR z 10. októbra 2017 k novele príslušného ustanovenia, obsahom ktorej bolo tvrdenie, že pôvodný návrh novely, kde mali byť rozhodnutia zverejňované vo vzťahu k informáciám, ktoré sa majú povinne sprístupňovať, sa považuje za vážnu digresiu od ustanovenia § 1 Trestného poriadku, ktoré je vlastným vyjadrením účelu trestného konania a rovnako je zásahom do základných zásad trestného konania (najmä zásady verejnosti). Ako vyplýva z tejto pripomienky, aj keď Trestný poriadok v sebe explicitne nekomponuje zakazujúce právne normy vo vzťahu k osobám oprávneným na doručenie rozhodnutia, je možné implicitný zákaz odvodiť práve z taxatívne vymedzených subjektov, ktorým sa jednotlivé druhy rozhodnutí doručujú. Tým by sa mal aj logicky uzatvoriť okruh osôb oprávnených tieto informácie z danej fázy konania obdržať.
"Súčasne je neprípustné vytvárať také individuálne uplatniteľné práva, prostredníctvom ktorých sa získava dosah na údaje z počiatočnýc
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2021
