Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ochrana advokátskeho tajomstva pri prehliadke advokátskej kancelárie

LACIAK, O.: Ochrana advokátskeho tajomstva pri prehliadke advokátskej kancelárie; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1333 - 1343.

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Ide o mlčanlivosť ustanovenú zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, teda zákonom chránenú informáciu.
1)
Výnimka sa pripúšťa iba vtedy, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Povinnosť mlčanlivosti sa netýka prirodzene ani notorických, bagateľných či verejne známych skutočností.
2)
V prípade takýchto informácií už nie je potrebné zabrániť ich zverejneniu aj napriek skutočnosti, že sú tieto informácie spôsobilé spôsobiť ujmu klientovi. Zachovávať mlčanlivosť zo strany advokáta spočíva v zákaze použitia dôverných informácií v rámci poskytovania právnych služieb v neprospech klienta alebo ich použitia v prospech tretej strany, ako aj v zákaze ich zverejnenia, v dôsledku čoho môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov.
3)
O existencii ochrany advokátskeho tajomstva, resp. povinnosti mlčanlivosti advokáta, v právnych poriadkoch demokratických štátov nie je pochybnosť. Sporná v aplikačnej praxi býva interpretácia ochrany a nedotknuteľnosti zákonom chránenej informácie, ktorú má advokát k dispozícii od klienta, alebo je obsahom komunikácie medzi advokátom a klientom, ale tvorí samotnú podstatu právnej služby poskytovanej advokátom klientovi. Povinnosť mlčanlivosti sa nepremlčiava, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo zániku (právnická osoba). Povinnosť mlčanlivosti advokáta pretrváva aj vtedy, ak advokát má pozastavený výkon advokácie alebo ju prestal vykonávať. Nezáleží pritom na spôsobe a forme, akým klient advokátovi skutočnosti tvoriace predmet advokátskeho tajomstva poskytol, pretože ústna, písomná či elektronická forma požívajú rovnakú mieru ochrany, čo reflektuje aj Rada advokátskych komôr Európy (Council of Bars and Law Societies of Europe - CCBE).
4)
V tejto súvislosti je na mieste uviesť aj náhľad na povinnosť mlčanlivosti Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý v rozsudku z 8. decembra 2022 vo veci C-694/20 konštatoval, že článok 7 Charty základných práv Európskej únie nevyhnutne garantuje dôvernosť právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných prípadov klient musí legitímne očakávať, že advokát bez jeho súhlasu nikomu nesprístupní informáciu o tom, že sa s ním radil. Povinnosť uložená advokátovi informovať ostatných zapojených sprostredkovateľov o uskutočnenom právnom poradenstve porušuje právo na rešpektovanie dôvernej komunikácie s jeho klientom v zmysle článku 7 Charty základných práv Európskej únie. Vo svojom rozsudku Súdny dvor Európskej únie na úvod pripomenul, že článok 7 Charty základných práv Európskej únie chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a klientami. Táto osobitná ochrana profesijného tajomstva je odôvodnená skutočnosťou, že advokátom je zverená základná úloha v demokratickej spoločnosti, a to obrana osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Táto úloha si vyžaduje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mala možnosť obrátiť sa slobodne na svojho advokáta, čo je uznané vo všetkých členských štátoch. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na právne poradenstvo, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných situácií môžu klienti legitímne očakávať, že advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu informáciu o tom, že sa s ním radil.
5)
Najkritickejšia interpretácia nedotknuteľnosti a ochrany zákonom chránenej informácie, tiež často označovanej ako advokátske tajomstvo, je zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a to spravidla pri dvoch procesných úkonoch - pri výsluchu advokáta a najčastejšie v rámci prehliadky advokátskej kancelárie.
6)
Na jednej strane možno porozumieť tomu, že informácie podliehajúce advokátskemu tajomstvu sú pre orgány činné atraktívne, no na druhej strane nerešpektovanie povinnosti mlčanlivosti advokáta, resp. zákonnej ochrany takýchto informácií, by predstavovalo porušenie nielen zákona, ale aj princípov, prvkov právneho štátu, napríklad: princípu právnej istoty, legality, zákazu svojvôle i predchádzanie zneužitiu právomoci.
7)
8)
Podľa § 9 ods. 5 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory
9)
- pri vykonávaní domovej prehliadky alebo inej prehliadky podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len "Trestný poriadok"), pri vykonávaní daňovej kontroly podľa zákona o správe daní a poplatkov a pri vykonávaní kontroly podľa colného zákona, pri vykonávaní kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie a pri vykonávaní kontroly Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, pokiaľ je takáto prehliadka alebo kontrola vykonávaná v priestoroch, v ktorých advokát vykonáva advokáciu alebo v priestoroch, v ktorých sa môžu nachádzať listiny alebo iné nosiče informácií, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa podľa zákona vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je advokát povinný upozorniť orgán vykonávajúci prehliadku alebo kontrolu na svoju zákonnú povinnosť mlčanlivosti, s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy na ochranu osobných údajov. Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo inej prehliadky podľa Trestného poriadku je advokát povinný žiadať, aby orgán činný v trestnom konaní pribral k tomuto úkonu ako nezúčastnenú osobu zástupcu komory alebo iného advokáta.
V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. júna 2015, sp. zn. Tpjn 306/2014, ktoré interpretuje "iné priestory" týkajúce sa výkonu advokátskej činnosti, teda na ktoré priestory - miesta, sa vzťahuje ochrana advokátskeho tajomstva. V súvislosti s advokátom musí byť pojem "iné priestory" interpretovaný širšie a vzťahovať sa na akékoľvek priestory súvisiace s výkonom advokácie, v ktorých sa môžu vyskytovať informácie o klientoch či už v písomnej, elektronickej alebo inej podobe.
"Pojem ,jiné prostory, v nichž advokát vykonává advokacii' ve smyslu označeného ustanovení musí být tedy vykládán v souladu s tímto účelem jako jakýkoli prostor, který souvisí s výkonem advokacie a v nemž se proto vyskytují informace o klientech, ať již v písemné, elektronické či jiné podobě. Vedle sídla advokáta zapsaného do seznamu advokátů jde dále např. o pobočku advokátní kanceláře, kancelář advokáta v sídle obchodní společnosti, jíž poskytuje právní služby, vozidlo advokáta nebo místa určená k archivaci či ukládání advokátních spisů."
10)
Ako uvádza aj autor Smejkal, "klíčová je informace a její vlastník (správce), kterým je advokát, nikoliv to, kde se nachází (za předpokladu, že souvisí s poskytováním právních služeb)".
11)
Rovnako nemožno nespomenúť aj to, že vo vzťahu k zaisťovaniu dát na mieste je bezpochyby jednou zo základných technická norma ISO/IEC 27037:2012, ktorá je príručkou pre identifikáciu, zbieranie, získavanie a zaisťovanie digitálnych dôkazov.
12)
Táto technická norma bola primárne určená pre potreby zaisťovania dát pri riešení kybernetických bezpečnostných útokov, resp. incidentov špecializovanými jednotkami podľa zákona č. 69/2018 Z. z.o kybernetickej bezpečnosti, no je aplikovateľná aj pre potreby znalcov v trestnom konaní. Norma EN ISO/IEC 27037 bola v roku 2017 schválená aj Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.
13)
Uvedená ISO norma by sa mala aplikovať vždy aj pri zaisťovaní selektovaných dát v zmysle príkazu na prehliadku, resp. zaistení údajov aj v rámci prehliadky advokátskej kancelárie.
14)
V praxi však k dodržiavaniu tejto normy dochádza len v určitých prípadoch.
V aplikačnej praxi v Slovenskej republike sa najmä v posledných rokoch opakovali zásahy do zákonom chránených informácií - advokátskeho tajomstva - pri prehliadkach advokátskych kancelárií a súvzťažnom zaisťovaní listín či dát. Po jednej z takýchto prehliadok advokátskych kancelárií vydala dňa 26.11.2021 Slovenská advokátska komora tlačovú správu, v ktorej sa, okrem iného, uvádza:
"Povinnosť mlčanlivosti je jedným zo základných princípov advokácie, dá sa prirovnať k spovednému tajomstvu, ktoré je kňaz povinný dodržiavať, ide o právo spovedajúceho sa veriaceho. Podobne sú na tom advokáti, kedy komunikácia s klientom, aj všetky záležitosti o ktorých sa advokát dozvie pri zastupovaní klienta, podliehajú tejto povinnosti. Ide teda o právo klienta a musí byť rešpektovaná ako súčasť ústavného práva na spravodlivý súdny proces a ochranu súkromia. Slovenská advokátska komora zaznamenala ďalší
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).