Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podmienkach Slovenskej republiky z pohľadu formálnych podmienok

Z hľadiska kvantitatívneho možno v podmienkach justičného systému pozorovať značné rozdiely v obsahovej náplni rozhodovacej činnosti jednotlivých súdov, ku ktorej môžeme zaradiť aj agendu podmienečných prepustení. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky zákonodarca predpokladá (aj s poukazom na pomerne krátku zákonnú lehotu na rozhodnutie) jednoduchší priebeh konania, najmä rýchle dokazovanie, ktoré možno spravidla vykonať na jednom verejnom zasadnutí bez potreby jeho odročovania. Napriek tomuto predpokladu môže byť konanie o podmienečnom prepustení sprevádzané viacerými spornými momentmi.
From a quantitative point of view, considerable differences in the content of different courts can be observed in the conditions of the judicial system, to which we can also include the agenda of conditional release (to freedom). From the point of view of the legal order of the Slovak Republic, the legislator assumes (the indirect evidence of this assumption is relatively short legal time limit for decision) a simpler court procedure, especially short time of evidence tinding, which can usually be performed at one public meeting without the adjournment. In spite of this, the conditional release procedure may be accompanied by a number of issues.
FLORIŠ, M.: Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podmienkach Slovenskej republiky z pohľadu formálnych podmienok; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 640 - 648.
 

ÚVOD
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody predstavuje v podmienkach SR dlho zakorenený, a napriek mnohým nesporným nedostatkom efektívny a potrebný nástroj pre dosiahnutie účelu trestného konania a účelu nepodmienečného trestu v praxi. Predstavuje istú formu bonifikácie odsúdených (pre odsúdených spravidla najviac motivačnú) k pozitívnemu správaniu odsúdených vo výkone trestu. Možnosť prepustenia z výkonu trestu je taktiež inštitútom ekonomickej efektivity štátu, keďže výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody je zjavne nákladnejší ako pobyt odsúdeného na slobode, kde nie sú vynakladané položky spojené s výkonom trestu odňatia slobody
1)
. Taktiež je nevyhnutné dodať, že inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody predstavuje aj spôsob ochrany pred preplnením väzenských zariadení, pričom tento účel plní zvlášť v prípadoch ústavov s minimálnym 109 stupňom stráženia alebo v ústavoch, kde sú umiestnení aj väzni zaradení do takýchto ústavov, keďže viaceré väznice obsahujú viac než jeden stupeň stráženia.
V zmysle odbornej literatúry,
podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a zvyšok trestu sa mu odloží pod podmienkou, že počas skúšobnej doby povedie riadny život a splní prípadne uložené obmedzenia".
2)
Táto definícia je nepochybne správna, avšak je potrebné ju dať do kontextu právnej úpravy a vtedy, ba len vtedy vyhodnocovať jej skutočnú povahu.
I FORMÁLNE PODMIENKY PODMIENEČNÉHO PREPUSTENIA, VYPLÝVAJÚCE Z TRESTNÉHO ZÁKONA
Pod pojmom formálne podmienky
3)
podmienečného prepustenia rozumie aplikačná prax zákonné podmienky, ktorých splnenie je potrebné konštatovať, aby súd vôbec mohol prikročiť k analýze materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie. Na rozdiel od materiálnych podmienok tieto podmienky sú pomerne exaktne merateľné a v prípade správnosti
de facto
matematického výpočtu spravidla nie sú v konaní sporné (opäť na rozdiel od tzv. materiálnych podmienok).
Najvýznamnejšou formálnou podmienkou podmienečného prepustenia je výkon pomernej časti trestu. Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona jednoznačne vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu (logicky toho, kto vykonáva alebo má vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody
4)
):
a)
ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody
5)
,
b)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Z hľadiska periodicity
6)
možno za najčastejší prípad označiť prípad uvedený v citovanom ustanovení pod písmenom a), t.j. podmienečné prepustenie za spáchanie prečinu. Vo všetkých prípadoch sa do výkonu trestu započítava aj výkon väzby, ktorá predchádzala odsúdeniu, výkon trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený vykonal v konaní, kde bol výrok o treste zrušený a bol mu uložený súhrnný alebo spoločný trest a dokonca aj väzby v konaní, v ktorom došlo k uznaniu viny a upusteniu od uloženia súhrnného trestu, ak uložený skorší trest je nepodmienečný či už na základe uloženia alebo tzv. premeny po podmienečnom odsúdení.
7)
Okrem väzby sa do tzv. nepodmienečného trestu započítava aj zadržanie (§ 45 ods. 2 Trestného zákona).
8)
Zápočet tohto trestu vykonáva príslušný súd
9)
, avšak v prípade nezrovnalostí býva častým javom aj upozornenie príslušného súdu zo strany ústavu na výkon trestu, kde odsúdený vykonáva nepodmienečný trest (čo platí nezriedka aj pri zápočte väzby).
V zmysle § 67 ods. 1 a 2 Trestného zákona - osobu odsúdenú za obzvlášť závažný zločin alebo osobu odsúdenú na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona (t.j. na podklade aplikácie tzv. zásady trikrát a dosť), okrem osoby odsúdenej na doživotie, možno podmienečne prepustiť až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody; v prípade osoby odsúdenej na doživotie, táto môže byť podmienečne prepustená až po vykonaní trestu v dĺžke 25 rokov.
10)
V prípade osôb odsúdených na doživotie je však nevyhnutné poukázať na existenciu osobitných materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie.
Novelou Trestného zákona (zákon č. 321/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2019, došlo k uzákoneniu možnosti podmienečného prepustenia páchateľov zločinov, ktorí neboli pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu, pričom podmienkou je súčasné nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Pojem
"technické prostriedky"
vymedzuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle uvedeného zákona ide o:
a)
osobné identifikačné zariadenie,
b)
zariadenie na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia (ďalej len
"zariadenie na kontrolu prítomnosti'),
c)
zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby,
d)
zariadenie varovania blízkosti,
e)
zariadenie kontroly požitia alkoholu,
f)
zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby,
g)
zariadenie probačného a mediačného úradníka
11)
Aplikácia uvedených hmotnoprávnych ustanovení je limitovaná procesnoprávnou úpravou obsiahnutou v Trestnom poriadku, ktorú z dôvodu prehľadnosti analyzujeme na inom mieste.
V prípade viacerých uložených trestov je nevyhnutné poznamenať, že novelou zákona č. 4
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).