Priestupok

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v M. z 1. marca 2013, ktorým ...

... bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch"), ktorého sa mal dopustiť tak, že 11. decembra 2012 v čase o 14:15:02 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW 320 po štátnej ceste číslo I/50 v S., pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel v obci určenú všeobecne záväzným právnym predpisom o cestnej premávke 50 km/h o 46 km/h, t.j. meraným úsekom prechádzal rýchlosťou 96 km/h, čo bolo zistené počas vykonanej kontroly hliadkou PZ cestným radarovým rýchlomerom, čím závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 s odkazom na § 137 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len "zákon o cestnej premávke"). Za uvedený priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol podľa názoru krajského súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, ktorým sa krajský súd stotožnil. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca predmetný priestupok spáchal, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa. Správne orgány pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzali z dôkazov v ňom obsiahnutých tak, ako boli špecifikované v napadnutých rozhodnutiach, pričom skutočnosť, že žalobca predmetný priestupok spáchal, vyplýva predovšetkým zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj zo zápisníc o podaní vysvetlenia členmi policajnej hliadky, ktorá predmetný priestupok zistila a náležitým spôsobom zadokumentovala.

Námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia základného práva na ústne prerokovanie priestupku považoval krajský súd za neopodstatnenú s odkazom predovšetkým na to, že v čase opakovaného ústneho prerokovania predmetného priestupku 1. marca 2013 o 8:00 hod., o termíne ktorého bol žalobca upovedomený, ako to vyplýva z úradného záznamu zo 14. februára 2013, sa žalobca na toto ústne pojednávanie neustanovil, pričom vopred svoju neprítomnosť neospravedlnil. Telefonicky sa ospravedlnil až v uvedený deň, v čase približne o 11:00 hod., ako to vyplýva z úradného záznamu z 1. marca 2013 ako aj z tvrdenia žalobcu v odvolaní aj žalobe, tzn. v čase, keď už bolo v predmetnej veci rozhodnuté. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na rozhodnutia publ. pod č. 93/2007 ZSP, ako aj č. 48/1996 ZSP, v zmysle ktorých posúdenie otázky, či ospravedlnenie obvineného z priestupku na ústnom pojednávaní o prerokovaní priestupku je náležité a z dôležitého dôvodu, patrí výlučne do právomoci správneho orgánu, ktorý prerokováva priestupok v