Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Schválenie právneho úkonu maloletého s obvyklým pobytom v cudzine

Príspevok sa zaoberá problematikou schvaľovania právneho úkonu za maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt v štáte, v ktorom prebieha konanie, alebo v ktorom je schválenie požadované. Analyzuje právnu úpravu a normy medzinárodného práva súkromného, obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, právnych aktoch Európskej únie a medzinárodných zmluvách. Ťažiskom rozboru právnej úpravy je určenie rozhodného práva v konaní a určenie medzinárodnej právomoci na schválenie právneho úkonu za maloletého.

This article concerns the issue oi approving the legal act made on behalt oi a minor child who does not have a habitual residence in the state where the proceedings are pending or where the approval is required. It analyses the legislation and conflict rules contained in the national legal system, legal acts oi the European Union and International treaties. The analysis is focused mainly on determining the applicable law and international jurisdiction tor approval ot an act made on behalt ot a minor.

KOVÁČOVÁ, G.: Schválenie právneho úkonu maloletého s obvyklým pobytom v cudzine; Justičná revue, 75, 2023, č. 12, s. 1405 – 141.

Kľúčové slová: schvaľovanie úkonu za maloletého, medzinárodná právomoc, rozhodné právo.

Key words: approving an act made on behalf of a minor, international jurisdiction, applicable law.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.).


I Analýza slovenskej hmotnoprávnej a procesnej úpravy
Na právne úkony maloletých detí treba s ohľadom na všetky okolnosti a špecifickosť dieťaťa ako subjektu právnych vzťahov nazerať citlivo. Náš právny poriadok obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých účelom je chrániť záujmy dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek nemá všetky predpoklady na to, aby sa chránilo samo. Zákon túto zodpovednosť primárne vkladá do rúk rodičov dieťaťa, v prípade absencie rodičov alebo ich rodičovských schopností do rúk iných, súdom starostlivo vybraných subjektov. Bez ohľadu na uvedené môžu nastať situácie, keď rodičia nie sú vhodnými osobami na posúdenie, či je konkrétny právny úkon skutočne v záujme alebo v rozpore so záujmom ich dieťaťa, ako aj situácie, keď môžu záujmy rodičov a detí kolidovať. Zákon sa vysporiadal aj s týmito situáciami, a to vytvorením inštitútu kolízneho opatrovníka, ako aj zavedením potreby schvaľovania určitých právnych úkonov dieťaťa súdom.
Schvaľovanie právneho úkonu maloletého je hmotnoprávne upravené v ustanovení § 80 ods. 2 zákona o rodine. Procesné spadá pod starostlivosť súdu o maloletých, keďže je zahrnuté v ustanovení § 111 písm. i) Civilného mimosporového poriadku ("CMP"). Relevantné je taktiež ustanovenie § 119, v ktorom je zdôraznený záujem maloletého:
"Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.1
CMP v ustanovení § 112 ods. 1 upravuje miestnu príslušnosť tak, že na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd podľa bydliska maloletého (všeobecný súd maloletého).
Procesné osobitnú kategóriu predstavuje schvaľovanie právnych úkonov maloletého v dedičskom konaní. Pred prijatím CMP bola právna úprava obsiahnutá v OSP - Občianskom súdnom poriadku (§ 176), odlišná v porovnaní so súčasne účinnou úpravou. OSP totiž pri schvaľovaní právneho úkonu nerobil rozdiel v dedičských veciach, platila jednotná úprava pre schvaľovanie akýchkoľvek úkonov súdom a miestna príslušnosť súdu bola rovnaká. Naopak, v CMP je právnym úkonom maloletých dedičov venované osobitné ustanovenie § 160, ktoré na schválenie úkonu v súvislosti s konaním o dedičstve určuje miestnu príslušnosť súdu konajúceho o dedičstve. K zmene, ako vyplýva z dôvodovej správy, došlo najmä kvôli neefektívnosti a nehospodárnosti pôvodnej úpravy, ako aj predlžovaniu konania z dôvodu potreby zapojenia dvoch odlišných súdov
1)
.
II Základná úprava noriem medzinárodného práva súkromného v slovenskom právnom poriadku
V súčasnosti - aj vzhľadom na neustálu migráciu obyvateľstva nielen v Európe, ale v rámci celého sveta - nie sú ojedinelými prípady, keď sa v životných situáciách alebo priamo v súdnych konaniach vyskytne cudzí prvok. V slovenskej súdnej praxi sa teda súdy musia vysporiadať najmä s určením medzinárodnej právomoci, čo nemusí byť vždy jednoduché a jednoznačné. Častou výzvou je určiť medzinárodnú právomoc, keďže každé konanie má svoje špecifiká, osobité okolnosti, a môže existovať niekoľko právnych predpisov, medzi ktorými je potrebné určiť prednosť a správne zvoliť ten, ktorý sa v danom konaní uplatní. Ak je, navyše, účastníkom konania maloletý
2)
žijúci v cudzine, je potrebné osobitne sa vysporiadať s právomocou na schválenie právneho úkonu v jeho mene, čo predstavuje ďalšiu škálu právnych predpisov. Neodškriepiteľnou skutočnosťou je, že podobných prípadov neustále pribúda, no vzhľadom na to, že ide o oblasť pomerne málo rozpracovanú
3)
a došlo k významným zmenám v medzinárodnej právnej úprave, je na mieste sa problematike venovať širšie.
Najskôr sa budeme venovať chronologicky najstaršiemu právnemu predpisu obsahujúcemu normy medzinárodného práva súkromného (ďalej aj "MPS"), ktorým je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len "ZMPS"). Ustanovenie § 39
4)
obsahuje niekoľko kritérií, ktoré umožňujú slovenským súdom založiť si právomoc vo veciach starostlivosti o maloletých. Prvým z nich je tradične obvyklý pobyt
5)
maloletého na Slovensku. Ďalšie kritériá možno označiť ako, v istom zmysle, podporné, keďže rozširujú právomoc slovenských súdov a tým aj poskytovanú súdnu ochranu i pre maloletých, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, pre utečencov a aj pre maloletých, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, ale nemajú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Okrem toho, v ods. 3 je daná právomoc slovenských súdov na prijatie ochranných opatrení v prípade, že nemajú právomoc vo veci samej, pokiaľ je to potrebné na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa. V uvedenom ustanovení o ochranných opatreniach je taktiež upravené rozhodné právo a to slovenské hmotné právo.
V ďalších častiach nášho článku sa budeme podrobnejšie venovať medzinárodným prameňom a právnej úprave sekundárnych aktov EÚ, ako aj ich vzťahu k ZMPS.
Zároveň je však podstatné uviesť, že nariadenia EÚ upravujúce aspekty medzinárodného rodinného práva majú univerzálne uplatnenie. To znamená, že pokiaľ skutkové okolnosti korešpondujú s rozsahom nariadení, tieto sa aplikujú aj v prípadoch, keď je cudzí prvok viazaný na štát mimo EÚ (pokiaľ nie je zmluvnou stranou Dohovoruo právomoci, rozhodnom práve, uznávania výkone a o spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, resp. s ním Slovenská republika nemá uzatvorenú dvojstrannú zmluvu). Univerzálna aplikovateľnosť nariadení EÚ všeobecne v oblasti medzinárodného práva súkromného sa odvodzuje z
judikátu Súdneho dvora EÚ C-281/02 Owusu,
podľa ktorého:
"Znenie článku 2 Dohovoru (dnes Nariadenia Brusel I) nenaznačuje, že uplatnenie všeobecného pravidla právomoci, ktorý tento článok obsahuje výlučne vo vzťahu k bydlisku žalovaného na území zmluvného štátu, je podmienené existenciou právneho vzťahu týkajúceho sa viacerých zmluvných štátov (bod24 rozsudku)4 5 6,
a zároveň:
"článok2 Bruselského dohovoru sa uplatňuje na takú situáciu, akou je situácia v konaní vo veci samej, týkajúcu sa vzťahov medzi súdmi jedného zmluvného štátu a súdmi nezmlu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).