Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trestný čin usmrtenia a uloženie doživotného trestu zákazu činnosti
Trestný zákon v prípade prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5 spáchaného vodičom dopravného prostriedku ukladá súdom povinnosť uložiť doživotný trest zákazu činnosti. Príspevok poukazuje na niektoré rozhodnutia, v ktorých nebol uložený doživotný trest zákazu činnosti a na niektoré pochybenia pri právnej kvalifikácii skutkov.
The Criminal Code in the case of the offense of killing according to § 149 par. 4 or par. 5 committed by the driver of the means of transport imposes an obligation on the courts to impose life penalty of prohibition of activity. The article points out some decisions in which no life sentence has been imposed for the purpose of prohibiting activity and some errors in the legal qualification of acts.
ROSINSKÝ, K.: Trestný čin usmrtenia a uloženie doživotného trestu zákazu činnosti; Justičná revue, 73, 2021, č. 12, s. 1488 - 1499.
Trestný čin usmrtenia je upravený v § 149 Trestného zákona takto:
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
závažnejším spôsobom konania, alebo
b)
na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.
(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.
(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona: Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
V praxi sa stále vyskytujú prípady rozličného postupu súdov pri posudzovaní trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona ako prečinu alebo zločinu. Názory súdov sú rozdielne aj v tom, či ide o základnú alebo o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu. Z toho potom vyplýva rozdielny postup pri právnej kvalifikácii skutkov. Nejednotný je postup súdov aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti páchateľovi, ktorý je odsúdený ako vodič dopravného prostriedku za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4, resp. aj ods. 5 Trestného zákona.
Prečin alebo zločin
Napriek tomu, že prax väčšiny súdov vychádza z toho, že všetky skutkové podstaty obsiahnuté v ustanovení § 149 Trestného zákona, teda aj odsek 4, možno spáchať iba nedbanlivostným konaním, niektoré súdy posudzujú trestný čin podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona ako úmyselný zločin usmrtenia.
Vychádzame z rozhodnutí súdov publikovaných na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Napríklad Okresný súd Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 6T/126/2020 schválil 11. februára 2021 dohodu o vine a treste a obvineného chybne uznal vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Rovnako aj Okresný súd Rožňava vo veci 15T/34/2020 uznal 26. mája 2020 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd Levice vo veci 2T/94/2014 schválil 16. januára 2015 dohodu o vine a treste a obvineného uznal vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci 12T/47/2015 uznal 5. augusta 2015 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd Michalovce vo veci 21T/20/2020 uznal 14. decembra 2020 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona. Krajský súd Košice uznesením 7To/15/2021 z 11. marca 2021 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol a uvedené pochybenie nenapravil. V odôvodnení svojho uznesenia iba skonštatoval, že okresný súd mal správne uznať vinu zo spáchania prečinu.
Uvedené súdy považujú trestný čin podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona zjavne za úmyselný trestný čin.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona: Prečin je
a)
trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti
alebob)
úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona: Zločin je
úmyselný
trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že
všetky nedbanlivostné trestné činy sú prečinmi, bez ohľadu na výšku sankcie
- trestu odňatia slobody.Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR vo svojom stanovisku z 26. mája 2009 k rozdielnemu hodnoteniu trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona ako prečinu, resp. zločinu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2009 pod číslom 43 uvádza:
"Trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vždy prečinom a to bez ohľadu na to, či niektorý zo znakov jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty je možné naplniť aj úmyselným konaním.
Preto v prípade, ak sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 alebo aj ods. 5 Trestného zákona, je takéto konanie
prečinom
, pretože na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vo vzťahu subjektívnej stránky konania páchateľa a následku sa vyžaduje niektorá z foriem nedbanlivostného konania (§ 16 Trestného zákona).Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že páchateľ sa do stavu vylučujúceho spôsobilosť vykonávať činnosť súvisiacu s jeho zamestnaním, povolaním, postavením alebo ako vodiča dopravného prostriedku, požitím návykovej látky, priviedol vlastným úmyselným konaním, lebo následky uvedené v § 149 ods. 4 alebo 5 páchateľ spôsobil z nedbanlivosti
."Z uvedeného je zrejmé, žev prípade všetkých skutkových podstát obsiahnutých v ustanovení § 149 Trestného zákonaide
vždy o nedbanlivostnú formu zavinenia
a teda trestný čin usmrtenia je
prečinom v každom odseku
.Základná alebo kvalifikovaná skutková podstata trestného činu
Posúdenie charakteru skutkovej podstaty je kľúčové pre následnú právnu kvalifikáciu konania páchateľa. Niektoré súdy nerozlišujú medzi základnou a kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu, resp. základnú skutkovú podstatu chybne posudzujú ako kvalifikovanú a nesprávne ju priraďujú k inej základnej skutkovej podstate.
Základná skutková podstata trestného činu obsahuje všetky znaky potrebné pre posúdenie určitého konania (opomenutia konania) ako trestného činu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Základná skutková podstata trestného činu existuje samostatne.
Kvalifikovaná skutková podstata nikdy nemôže existovať samostatne, je pevne naviazaná na základnú skutkovú podstatu, teda "potrebuje" základnú skutkovú podstatu, ktorú dopĺňa o ďalšie znaky. Obsahuje okolnosti, ktoré zvyšujú závažnosť konania páchateľa a podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Odkazuje na základnú skutkovú podstatu (odňatím slobody na... sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1). Neobsahuje v sebe všetky znaky potrebné pre kvalifikovanie konania (opomenutia konania) ako trestného činu a len na jej základe teda nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Kvalifikovaná skutková podstata sa preto vždy priraďuje k základnej skutkovej podstate. Tomu potom zodpovedá aj zápis jednotlivých odsekov konkrétneho ustanovenia Trestného zákona
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 12/2021
