Poistná zásada vo svetle aktuálnych zmien

Vážené dámy, vážení páni, účastníci konferencie,

poistná zásada je jedným z najfrekventovanejších a najtypickejších výstavbových prvkov v modeloch sociálnej ochrany jednotlivých krajín s kontinentálnym právnym poriadkom. I napriek tejto skutočnosti jednotiaceho elementárneho výstavbového prvku existujú v jednotlivých (národných) právnych úpravách veľmi rozdielne charakteristické znaky modelov sociálnej ochrany. Rozdiely sú okrem pôsobenia politického a historického faktora v oblasti právnej úpravy sociálneho zabezpečenia zapríčinené rôznym nazeraním na obsah poistnej zásady a v odlišnom systémovom prepojení poistnej zásady na ďalšie prvky organizácie, resp. výstavby toho-ktorého (národného) modelu sociálnej ochrany (výsledkom sú napr. osobitné poistné systémy pre určité skupiny povolaní alebo pre určitý pracovný sektor). Protikladom poistnej zásady s obdobnou výstavbovou frekvenciou v modeloch sociálnej ochrany je zabezpečovací princíp,¹⁾ ktorý však nie je úplne vyhranený a tiež obsahuje niektoré prvky poistnej zásady. Obdobne uvedené platí aj v prípade poistnej zásady.

Osobitné postavenie poistnej zásady, jej význam a principiálnu funkcionalitu v modeloch sociálnej ochrany SR podčiarkuje aj poznatok, že veda práva sociálneho zabezpečenia pri klasifikácii systémov/modelov osobitne vyčleňuje a podstatný význam prikladá poisťovaciemu systému popri systéme štátnej podpory a systéme sociálnej pomoci. Slovenský je normatívne upravený v zákone č.461/2003 Z.z., zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č.43/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a zákone č.650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Poistná zásada je reprezentovaná poistnou metódou (určujúcou veľkosť a podmienky plnenia odvodovej povinnosti určitého okruhu platiteľov poistného, mechanizmus znižujúci odvodovú povinnosť, resp. za určitých okolností oslobodzujúci od plnenia odvodovej povinnosti), zahŕňa nielen poistnú metódu, ale aj prvky obsiahnuté v dávkových vzťahoch, ktoré sú nositeľmi informácií obsiahnutých v poistných vzťahoch (predovšetkým čakacie podmienky dávkových schém, resp. podmienky zaplatenia poistného za určité sledované obdobie, prípadne krátenie sumy dávky za nezískanie predpísaného obdobia poistenia). Pričom v rámci podrobnejšieho skúmania väzieb medzi poistnou metódou a dávkovými vzťahmi je zreteľná jednak medzi oboma elementmi, ktorá je typická pre príspevkovo definované poistné systémy, a , ktorá je typická pre dávkovo definované poistné systémy²⁾ (tento typ väzby organizačne - výkonovo reprezentuje aj systém sociálneho poistenia upravený v zákone č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Zároveň je tiež potrebné upozorniť na reláciu poistnej metódy a dávkového vzťahu založenú na miere trvania poistného vzťahu k sume dávkového plnenia a k obdobiu jeho poskytovania, čo už predstavuje problematiku ekvivalencie v danom modeli sociálnej ochrany - poisťovacom modeli.³⁾ Uvedená systémová previazanosť zastrešená sociálnopoisťovacím právnym vzťahom sťažuje odbornejší a abstraktnejší prístup k vymedzeniu poistného princípu v modeloch sociálnej ochrany ( v slovenskom poisťovacom systéme).

Poistnú zásadu v právnom zakotvení definuje ako samostatný právny vzťah, v rámci ktorého sa niekto zaväzuje nahradiť škody, ktoré niekomu hrozia z neistej udalosti za prevzatie tohto rizika (nebezpečenstva) dostáva odplatu určenú podľa všeobecných podmienok.⁴⁾ Táto definícia zahŕňa všetky podoby poisťovacích právnych vzťahov (ktoré vznikajú v rámci danej poistnej metódy) a má veľmi úzke prepojenie na súkromné poistné vzťahy realizované v rámci poistnej zmluvy. Helmar Bley v učebnici sociálneho práva nepodáva bližšiu analýzu sociálnopoisťovacieho právneho vzťahu, resp. poistnej zásady, upriamuje svoju pozornosť iba na pojem a význam sociálnoprávneho vzťahu z dávkového hľadiska.⁵⁾

obdobne nevenuje bližšiu pozornosť skúmaniu poistnej zásady alebo sociálnopoisťovacieho právneho vzťahu ako normatívneho vyjadrenia poistnej metódy. Poistnú zásadu vníma, ako už bolo spomenuté, ako antagonizmus k zabezpečovaciemu princípu a charakterizuje ju prostredníctvom práv a povinností subjektov právneho vzťahu založeného na tejto zásade, pričom však zdôrazňuje subjektov takéhoto vzťahu.⁶⁾

Poistnú zásadu práva sociálneho zabezpečenia nedefinuje, ale objasňuje jej javové znaky v ňou aplikovanou metódou v poisťovacom systéme SR. Právna úprava poisťovacieho systému SR legálne zakotvuje jednotlivé znaky reprezentujúce zvolenú poistnú metódu, ktorá je charakteristická pre dané obdobie vývoja sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov. V súčasnosti medzi takéto patria: