Združenie na ochranu práv spotrebiteľov a exekučné konanie

V uvedenom príspevku chceme poukázať na riešenie niektorých otázok, ktoré v postavení právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa stále rezonujú. Vychádzame pritom z .

Predmetom konania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týka výkladu článkov 6 až 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "").

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkom sú Pohotovosť, s. r. o. (ďalej len "Pohotovosť") a pán M. V., ktorý sa týkal exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola pánovi M. V. uložená povinnosť vrátiť peňažné sumy na základe .

Podstata sporu spočívala v tom, že Pohotovosť poskytla pánu M. V. spotrebiteľský úver. Rozsudkom z 9. decembra 2010 Stály rozhodcovský súd uložil pánu M. V. povinnosť zaplatiť určitú sumu spoločnosti Pohotovosť.

Pohotovosť podala návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto rozhodcovského rozsudku, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným. Dňa 25. marca 2011 súdny exekútor na základe návrhu spoločnosti Pohotovosť požiadal Okresný súd Svidník o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa uvedeného rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutím z 29. júna 2011 bol tento návrh zamietnutý v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a s tým súvisiacich trov konania. Uvedený súd však udelil poverenie na vykonanie exekúcie podľa tohto rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k ďalším pohľadávkam.

Dňa 9. septembra podalo združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len "Združenie HOOS") návrh na vstup do exekučného konania ako vedľajší účastník s odkazom na § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesením z 24. mája 2012 Okresný súd Svidník nepripustil Združenie HOOS do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka a nevyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podalo Združenie HOOS 18. júla 2012 dovolanie.Z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 10. októbra 2012 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľa nie je v exekučnom konaní proti spotrebiteľovi prípustné, lebo nejde o sporové konanie, ale o konanie, ktorého cieľom je výkon rozhodnutia vo veci samej, ktoré je právoplatné a voči dlžníkovi vykonateľné. Navyše Ústavný súd Slovenskej republiky mal zaujať podobný postoj v rozsudku z 15. januára 2013.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad smernice 96/13 Súdnym dvorom by mohol mať rozhodujúci vplyv na riešenie sporu, o ktorom rozhoduje. Za týchto okolností Okresný súd Svidník rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

Súdny dvor po dôkladnom zvážení a vysvetlení všetkých námietok uznal, že nanávrh na začatie prejudiciálneho konania je potrebné odpovedať.

"Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 93/13, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, v spojení s článkami 38 a 47 Charty vykladať