Čl. 2 ods. 2, Čl. 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
§ 15 ods. 1 písm. a) – f), ods. 2, 3, 4, § 67 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
§ 3 ods. 1 a 2, § 18 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2, § 34 ods. 1 – 3, § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
§ 164, § 250j ods. 2 písm. c), d), e), § 246c ods. 1 prvá veta v spojení s § 212 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je právne posúdenie, či postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu boli v súlade so zákonmi.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 360/2009.
Skutkový stav:
Krajský súd v B. rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") rozhodnutie z 26. septembra 2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu a zmenil prvostupňové rozhodnutie z 3. júla 2008 v časti výroku pod bodom a) a b) a vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil. V druhej časti výroku napadnutého rozsudku krajský súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie predbežných otázok Európskemu súdnemu dvoru. Krajský súd tiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v sume 306,19 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.
V odôvodnení krajský súd, s odkazom na jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba "správny poriadok") uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade s cit. ustanoveniami, pretože po tom, ako z vlastného podnetu začal konanie, neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, nepostupoval s ním v úzkej súčinnosti a svojim postupom mu znemožnil obhajovať svoje práva.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie t.j. materiálom tvoriacim podklad uznesenia vlády SR č. 457/2008 pred začatím správneho konania. Uviedol, že je nespochybniteľné, že vláda SR prerokovala návrh opatrenia predloženého žalovaným 2. júla 2008, kedy vydala aj uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme, t.j. deň pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý by mal byť zároveň totožný s dňom jeho doručenia žalobcovi. Poukázal na to, že je vylúčené, aby sa mohol žalobca v tak krátkom čase dostatočne oboznámiť s príslušnými podkladmi, zaujať k nim stanovisko a navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci rokovanie účastníkov konania o navrhovaných opatreniach v súvislosti pred uvedenými termínmi, ktorým by žalovaný preukázal informovanosť žalobcu o pripravovaných opatreniach.
Krajský súd ďalej poukázal na to, že v spise sa nenachádza doklad, ktorým žalovaný preukazuje primeranosť určenej ceny regulácie ceny dodávok energie, najmä uznesenie vlády SR č. 457/2008, zdroj tvrdených štatistických údajov o výške podielu výdavkov slovenských domácností na energie v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, o množstve ročnej spotreby elektrickej energie domácnosťami a malými podnikmi, hodnoverný doklad o vývoji cien elektrickej energie v rámci ostatných štátov EÚ, dôkaz preukazujúci podiel žalobcu na výrobe a dodávke elektrickej energie na Slovensku ani dôkaz potvrdzujúci obavu žalovaného z rastúcich vplyvov žalobcu na vývoj trhu v danej oblasti s konkretizáciou očakávaných dopadov. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach sa uvádzajú tvrdenia o všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý nie je patrične doložený, žalovaný ho dokladal iba odkazom na vydané uznesenie vlády SR, avšak toto nie je z dôvodu absencie akéhokoľvek dôkazu v administratívnom spise preskúmateľné súdom. Podľa názoru krajského súdu, chýbajúce podklady k rozh