BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE ČLENA PREDSTAVENSTVA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI V TEÓRII A ROZHODOVACEJ
PRAXI SÚDOV V SR A ČR
Bezdôvodné obohatenie nie je inštitútom zodpovednosti za škodu, avšak domnievam sa, že
ako právny inštitút je plne využiteľný na ochranu majetkových záujmov spoločnosti a slúži na
zabránenie získavaniu majetkového prospechu členmi predstavenstva bez právneho dôvodu. V článku som
sa snažil poukázať na možnosti využitia inštitútu bezdôvodného obohatenia voči členom predstavenstva
v praxi, pričom som sa zameral na najčastejšie riešený problém, a to plynutie premlčacích
lehôt.
Obchodný zákonník obsahuje len tri zmienky o bezdôvodnom obohatení, a to v ustanovení
§ 12 ods. 3, pri neoprávnenom používaní
obchodného mena, v ustanovení § 53 v
súvislosti s úpravou nekalej súťaže a v ustanovení §
218i ods. 12 pri splynutí alebo zlúčení akciovej spoločnosti. Inde Obchodný zákonník o
bezdôvodnom obohatení nehovorí, z čoho vyplýva, že tento inštitút výslovne neupravuje. Avšak zo
samotnej povahy obchodného práva ako súčasti práva súkromného, ako aj zo skutočnosti, že Obchodný
zákonník v troch prípadoch spomína bezdôvodné obohatenie možno vyvodiť, že sa v obchodnom práve s
týmto inštitútom jednoznačne počíta. V takýchto prípadoch bude do popredia vystupovať ustanovenie
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého, ak nie je možné riešiť niektoré otázky podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa
ustanovenia predpisov práva občianskeho. To v podstate znamená, že sa budú aplikovať ustanovenia
§ 451 až 459 Občianskeho zákonníka. Podľa A.
Brejchu "sa ustanovenia Občiansk