Zopár slov ku kreačným právomociam prezidenta SR.

Vydáno: 34 minút čítania
Zopár slov ku kreačným právomociam prezidenta SR.
Mgr.
Jakub
Neumann
Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave.
NEUMANN, J.: Zopár slov ku kreačným právomociam prezidenta SR. Právny obzor, 101, 2018, č. 5, s. 508 - 519.
A Few Words to the Appointive Powers of the President of the Slovak Republic.
in this article, author dedicates his attention to the topic of creative powers of the President of the Slovak Republic. He tries to indentify three main factors that have negatively influenced execution of these powers recently. Attention is payed primarily to the rule of maintaining of the proper functioning of constitutional bodies, implementation of direct election of President in the Slovak law system and in the last place, the historical perception of status of head of state. At the end of each section, the author tries to provide possible solutions how to improve prevailing negative state.1)
Key words:
President, Appointive Powers, Constitution, Constitutional Court
Úvod
Čoraz častejší výskyt prípadov problematického výkonu kreačných právomocí prezidenta SR je znakom, že nielen právna úprava, ale aj chápanie toho, ako by mal tento orgán fungovať, nie je ani zďaleka optimálna.2) Túto komplikovane vyjadrenú úvodnú myšlienku by bolo možné nahradiť aj oveľa jednoduchšou, dnes už preslávenou vetou Jána Drgonca, ktorý už relatívne dlho poukazuje na
stratenosť
ústavnej úpravy prezidenta SR.3) V oboch prípadoch však ide o popis stavu, ktorý nielen pri výkone kreačných pôsobností, ale aj vo všeobecnom nazeraní na hlavu štátu panuje už od vzniku republiky. Zatiaľ čo niektorí pri hlave štátu volajú po posilnení jej postavenia (napríklad o možnosť za určitých okolností nevymenovať navrhovaného kandidáta), druhí hlavu štátu vidia predovšetkým v pozícii reprezentanta štátu a odmietajú akékoľvek "politické ambície" tohto orgánu. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, prezident SR je v posledných rokoch
citlivou témou
nielen vo verejnosti, ale aj v politickom živote. Môže za to celý rad káuz, ktorých spoločným menovateľom bolo neočakávané konanie prezidenta, bez ohľadu na to, či máme na takéto konanie pozitívny alebo negatívny názor.
Najmä po poslednom spornom prípade, týkajúcom sa negatívneho personálneho podmieňovania menovania novovznikajúcej vlády, už niet pochýb o tom, že s prezidentom SR je nutné počítať ako s ďalšou výraznou politickou silou, ktorému pozícia
diskrétneho prostredníka a príležitostného radcu
nie je vlastná.4) Rovnako niet pochýb o tom, že aj spomínaný prípad v blízkej budúcnosti (ak sa tak už pri vydaní tohto článku nestalo) podnieti množstvo odborných výstupov. Nepochybujem ani o tom, že svoje stanovisko budú touto cestou prezentovať obidva tábory, teda zástancovia, ako aj odporcovia rozhodnutí prezidenta SR, ktorí budú argumentovať, prečo tak v danom prípade urobiť mohol, resp. nemohol. Nevôľa pridať sa k akémukoľvek z týchto táborov ma donútila, slovami Járy Cimrmana, urobiť
krok stranou
a pokúsiť sa (namiesto obhajoby tej či onej strany sporu) identifikovať základné príčiny, ktoré výkon kreačných právomocí prezidenta najmä v posledných rokoch značne problematizujú.5) Samotný fakt, že sa výkon významných kreačných právomocí v poslednom čase výrazne "zadrháva", je, podľa môjho názoru, dôležitejší ako to, či v konkrétnom prípade sympatizujeme s rozhodnutím hlavy štátu, alebo ho, naopak, z politického hľadiska, považujeme za nesprávne.
Zastávam názor, že základné príčiny uvádzaného "drhnutia" výkonu kreačných právomocí sú minimálne tri. V stručnosti možno uviesť, že ide o:
-
konflikt výkladových pravidiel v ústave (
princíp legality
vs.
povinnosť dbať o riadny chod ústavných orgánov
);
-
zavedenie priamej voľby prezidenta SR;
-
historická predstava hlavy štátu na území (Česko)Slovenskej republiky. Bližšej an