Súdny prieskum parlamentných pravidiel.

Judicial protection of constitutionality leads to interference in the legislative powers of Parliament and represents an important element of protection of democratic and legal state. Its specific subject may be a Law that regulates the internal relations of the Parliament as an expression of autonomous and sovereign vision of how it wants to have these conditions arranged. Judicial protection of constitutionality in this case is striking a balance between respecting parliamentary autonomy and the principles of democratic and legal state.

V demokratickom a právnom štáte bude vzťah medzi pozitívnym zákonodarcom a negatívnym zákonodarcom stále delikátny. Ústavný systém a jeho vnútorný život, dynamika a vývoj prinášajú obdobia relatívneho pokoja a spolužitia týchto ústavných orgánov, ale k zmene dochádza, ak jeden alebo druhý zasiahne do vnútorných, statusových záležitostí toho druhého.

Na strane parlamentu je to najmä jeho ústavodarný alebo zákonodarný zásah do postavenia, právomocí, zloženia, konania či rozpočtu ústavného súdu, ktorý v závislosti od jeho legislatívneho charakteru môže byť ústavným súdom preskúmaný a kvalifikovaný ako neústavný. Potenciálny konflikt je na svete.

Tento konflikt nemusí nevyhnutne nastať pri každom zásahu negatívneho zákonodarcu vo vzťahu k parlamentu. Treba si uvedomiť, že vyslovenie nesúladu zákona s ústavou prakticky postihuje parlament iba veľmi málo, ak vôbec. Napriek tomu, že návrh smeruje k parlamentu, tým, koho sa rozhodnutie ústavného súdu v skutočnosti týka, je vláda, resp. ten, kto príslušný zákon potrebuje pre svoje konanie.

Inak to bude, ak predmetom konania na ústavnom súde bude akt upravujúci vnútorné pomery parlamentu. V takomto prípade nepôjde o klasický zákon predložený na rokovanie parlamentu vládou a upravujúci nejakú oblasť spoločenských vzťahov z oblasti výkonnej moci vlády, ktorý parlament viac-menej formálne schváli, ale pôjde o vlastný, vnútorný akt parlamentu ako výsledok jeho vlastnej autonómnej moci a jeho vlastnej autonómnej predstavy o usporiadaní svojich vnútorných záležitostí. Podľa jeho charakteru môže aj takýto akt byť preskúmateľný ústavným súdom.

Zmeny v rokovacom poriadku slovenského parlamentu z konca roku 2016, ich napadnutie na Ústavnom súde SR a prijatie tohto návrhu¹⁾ na ďalšie konanie je vhodnou príležitosťou na krátku úvahu o ústavnosúdnom prieskume parlamentných pravidiel a miery parlamentnej autonómie na strane jednej, ako aj súdneho zásahu do nej na strane druhej.

Suverenitu (anglického) parlamentu v 18. storočí vystihovala veta, že "". Suverenita či zvrchovanosť parlamentu znamenala široké oprávnenia parlamentu, a to meniť staré zákony, vydávať nové, meniť vlastnícke pomery súkromných osôb, legitimizovať nemanželské deti, ustanovovať štátne n