Právny pluralizmus II.

This text is a continuation of the author´s previous article published in the preceding fascicles of Právny obzor. An interesting concept of polycentric legal system has been formed in Central Europe. We understand it as complementary to the concept of legal pluralism: polycentric legal system of state in the framework of legal systems connected with other subjects of public power. Legal pluralism is becoming the central concept of postmodern in law. The impact of legal pluralism on the situation of individual human being is predominantly negative, because her/his legal situation is becoming more complicated, fragmented and changing, but it is important for the functioning of law in postmodern situation.

Prvá časť tejto úvahy uverejnená v predchádzajúcom čísle vedie k ďalšiemu teoretickému pokusu o uchopenie postmodernej situácie v práve. Koncepčne silnou alternatívou právneho pluralizmu je teória polycentrického právneho systému rozvíjaná v poľskom a českom právnom myslení. Reaguje na rovnakú situáciu, akú sa snaží zachytiť právny pluralizmus, no vychádza hlavne z európskych reálií. Jej zástancovia ju budujú ako už spomínanú alternatívu právneho pluralizmu.

Ďalšie riadky sú pokusom pristúpiť k právnemu pluralizmu a polycentrickému právnemu systému ako komplementárnym teóriám. Právny pluralizmus tu vystihuje súčasnú existenciu viacerých právnych systémov v semiautonómnom sociálnom poli a polycentrický právny systém situáciu v rámci niektorých právnych systémov, najmä v rámci tradičného a čoraz najrozsiahlejšieho systému práva štátu.

Čo hovorí koncepcia polycentrického právneho systému? Jej predstavitelia popierajú existenciu viacerých právnych systémov na tom istom území, v tej istej dobe. "Multicentrizácia však neznamená úplnú nezávislosť vymedzených normatívnych poriadkov"¹⁾, alebo ešte ostrejšie vyjadrené: "V právnom systéme krajiny nie je možná bezhraničná interferencia rôznych konkurenčných právnych poriadkov, lebo by znamenala úplnú deštrukciu tohto systému. Právny systém v rámci ktorého existujú konkurenčné podsystémy nie je ex definitione právnym systémom, ale súborom právnych systémov. Takýto multicentralizmus právnej regulácie by tiež odporoval elementárnym zásadám právneho štátu."²⁾ Koncepcia polycentrizmu právneho systému reagujena európsku situáciu, kde stret právnych poriadkov štátov, EÚ, možno i Rady Európy zjavne vyvracia modernú predstavu jednotného hierarchicky usporiadaného právneho systému, ale zároveň nevyvoláva dojem neporiadku a rozporov vylučujúcich vhodnosť označenia tohto stavu za právny systém.

Rozpor a "konkurencia" môžu byť aj systémotvornými väzbami medzi časťami a prvkami systému. Rozpor s požiadavkami právneho štátu je hodnotovo varovným signálom v našej právnej a politickej kultúre, ale nepredstavuje argument proti existencii určitého stavu.