Porovnanie spolupráce Českej republiky a Slovenskej republiky s Medzinárodným trestným
súdom.
JUDr.
Daniel
Bednár
PhD.
Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnická fakulta, Univerzita
Komenského, Bratislava.
BEDNÁR, D.: Porovnanie spolupráce Českej republiky a Slovenskej republiky s Medzinárodným
trestným súdom. Právny obzor, 100, 2017, č. 3, s. 252 - 267.
Comparison of cooperation between Czech and Slovak Republic with the International
Criminal Court.
The main purpose of this study is to highlight the relatively spartan
legislation of the Slovak Republic concerning cooperation with the International Criminal Court by
using comparative method (comparatum). The legislation of the Czech Republic was used as
comparandum. Tertium comparationis
lies in the proximity of the regulations, which were developed
jointly and until the adoption of specialized legislation in the Czech Republic were almost
identical. In conclusion, we assess that whether the legislation of the Slovak Republic in this area
is sufficient or need to be changed and to propose possible solutions de lege ferenda, mainly
changes in the slovak criminal procedure Act, concerning international judicial cooperation in
criminal matters.Key words:
statute of the International Criminal Court, extradition,
international judicial cooperation in criminal matters, criminal procedure Act, surrender,
legislationÚvod
Cieľom predkladanej štúdie je prostredníctvom komparácie poukázať na pomerne sparťanskú
právnu úpravu spolupráce SR s Medzinárodným trestným súdom spočíva v príbuznosti
predmetných právnych úprav, ktoré sa vyvíjali spoločne a boli až do prijatia špecializovaného
predpisu v ČR takmer identické. Záverom zhodnotíme, či je právna úprava SR v predmetnej oblasti
dostatočná alebo je potrebná zmena, a navrhneme možné riešenie
(comparatum).
Ako
comparandum
nám poslúži právna úprava ČR. Tertium comparationis
de lege ferenda.
Medzinárodný trestný súd1) bol založený mnohostrannou medzinárodnou
zmluvou nazvanou Štatút Medzinárodného trestného súdu
(ďalej tiež "Štatút").
Štatút bol prijatý na diplomatickej konferencii
splnomocnených zástupcov na zriadenie Medzinárodného trestného súdu (ďalej tiež "MTS"), ktorá sa
konala od 15. 6. do 17.7.1998 v Ríme (z čoho sa odvodzuje názov
Rímsky štatút), a platnosť nadobudol 1.7.2002 po
dosiahnutí potrebných 60 ratifikácií. MTS nepochybne predstavuje od prvotných snáh medzinárodného
spoločenstva zatiaľ najdokonalejší vývojový stupeň v oblasti medzinárodného trestného súdnictva,
ktoré umožňuje univerzálne stíhať najzávažnejšie porušenia medzinárodného
práva.2) Slovenská republika nezostala v snahe o zriadenie tohto súdneho
orgánu pozadu a v jej mene bol Rímsky štatút
podpísaný 23. decembra 1998. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so
Štatútom uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002 a súčasne
rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Následne ho
prezident republiky ratifikoval a na základe čl.
126 nadobudol platnosť 1. júla 2002.3)
Česká republika podpísala Štatút už
13.4.1999, ale jeho ratifikácia trvala ďalších desať rokov. K ratifikácii
Rímskeho štatútu v ČR tak došlo až v roku 2009 a ku
dňu 1.10.2009 Štatút konečne nadobudol
platnosť4) aj pre ČR.
Ratifikáciou Rímskeho štatútu sa ČR a aj SR
zaviazali poskytovať MTS plnú spoluprácu pri vyšetrovaní a stíhaní zločinov v jeho jurisdikcii
(čl. 86 a
čl. 87 ods. 1 Štatútu). Táto povinnosť je
ďalej podložená aj čl. 10 a 10a Ústavy ČR (ústavní zákon č. 1/1993 Sb.), na ktorých základe došlo k
prenosu právomocí ČR na MTS, a čl. 1 ods. 2 Ústavy ČR, ktorý vyžaduje interpretáciu právneho
poriadku ČR konformne s prijatými medzinárodnými záväzkami. Z
Rímskeho štatútu tak aj pre ČR vyplýva celý rad
záväzkov medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Po vypustení zákazu extradície z
Ústavy SR bol novelou z júna 2001 doplnený
§ 21 ods. 1 Trestného zákona
(140/1961 Zb.) o zákaze vydania občana Slovenskej
republiky cudziemu štátu na trestné stíhanie, či na výkon trestu ustanovením, že to neplatí, ak
vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je SR viazaná,
ustanovuje povinnosť občana vydať.
Spoluprácu štátov s Medzinárodným trestným súdom je možné klasifikovať ako medzinárodnú
justičnú spoluprácu v trestných veciach. Pod všeobecný pojem medzinárodnej justičnej spolupráce v
trestných veciach sme zaradili vydávanie osôb, tranzit územím, žiadosť o právnu pomoc v užšom zmysle
(t.j. dožiadanie), prevzatie a odovzdanie trestného konania a uznanie a výkon
rozhodnutia.5) Z tejto perspektívy je možné termín právny styk s cudzinou,
ktorý je používaný v V hlave zákona č. 301/2005 Z.z.
Trestný poriadok
(TP), považovať za synonymum medzinárodnej justičnej
spolupráce. Český zákon č.
104/2013 Sb. o mezinárodní justiční spolupráci ve věcech trestních
(ďalej tiež ako "ZMJS") síce termín právna pomoc používa, aj keď ho nedefinuje. Hlava XXV zákona
č. 141/1961 Sb. o trestním řízení soudním
(TRR) o právnom styku s cudzinou termín "právna pomoc"
nepoužívala. Paragraf 425 TRR obsahoval pojem dožiadania s tým, že ním rozumel úkony, ktoré po
začatí trestného konania v SR/ČR majú byť na žiadosť orgánov SR/ČR vykonané v cudzom štáte, alebo
úkony, ktoré majú by v trestnom konaní na žiadosť orgánov cudzích štátov vykonané na území SR/ČR.
ZMJS pojem dožiadanie už nepoužíva, a to ani v zmysle označen