Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu (actio pro socio) - Prvá časť.

This paper of two parts is an analysis of the mechanism also known as (or derivative action). It is focused on the lawsuit brought by a shareholder of a corporation on its behalf to claim damages caused to the company by its director. The various names for that legal instrument, its doctrinal bases (reflective loss) and historical and comparative background are examined in the first chapter. The second chapter is focused on the conditions to bring according to the Slovak Commercial Code. We identified several question marks in the statutory provisions (changes in the person of the shareholder, changes in the person of the director, disposition with the claim). The third chapter deals with the effectivity of considering the low number of cases in the Slovak courts. Throughout the analysis we take into account the Czech recodification of private law as a possible inspiration for the readjustment of the in the Slovak recodification of private law.

Ak je poškodená spoločnosť, teda subjekt odlišný od spoločníka (akcionára), tak náhradu škody majú vymáhať jej štatutárne orgány. Ak však spoločnosti vznikla škoda v dôsledku konania štatutárneho orgánu, hrozí, že táto škoda nebude vymáhaná. Štatutárne orgány sa v uvedenej situácii nachádzajú v konflikte záujmov a je možné, že nebudú konať v prospech spoločnosti a ich zodpovednosť nebude presadená. Právne poriadky ako riešenie konštruujú mechanizmus, v ktorom sa presadzovanie zodpovednosti presúva na spoločníka, ktorý bude vymáhať škodu v mene spoločnosti. Cieľom tohto článku bude poskytnúť komplexný pohľad na fungovanie tohto mechanizmu známeho aj pod názvom

V prvej kapitole článku priblížime teoretické východiská Analýza samotného mechanizmu podľa Obchodného zákonníka bude obsahom druhej kapitoly. Zámerom článku je tiež preskúmať efektivitu , preto sme do tretej kapitoly zaradili prieskum judikatúry slovenských súdov a následne sa zamýšľame nad tým, či je v našom právnom poriadku vôbec potrebná. V rámci rozboru budeme brať do úvahy českú rekodifikáciu súkromného práva ako možnú inšpiráciu pre novú úpravu pri rekodifikácii slovenského súkromného práva.

Právna úprava sa v našom právnom poriadku nachádza v Obchodnom zákonníku¹⁾ v § 122 ods. 3 a ods. 4 (ohľadne spoločnosti s ručením obmedzeným, ďalej aj len "s. r. o.") a v § 182 v spojitosti s § 181 (ohľadne akciovej spoločnosti, ďalej aj len "a.s.") a môže byť nasmerovaná nielen voči štatutárnemu orgánu, ale aj voči ostatným spoločníkom.

Uvádzame prehľad nárokov, ktoré môžu spoločníci cez presadzovať:

V prvej kapitole postupne preskúmame varianty označenia uvedeného právneho nástroja, jeho doktrinálne východiská (reflexná škoda) a historicko-komparatívne pozadie.

Skúmaný právny nástroj sa označuje ako "⁴⁾ "derivatívna žaloba",⁵⁾ žaloba ⁶⁾ alebo "spoločnícka žaloba." Posledný uvedený pojem sa používa buď súhrnne na označenie žaloby podávanej tak členmi s. r. o., ako aj a.s.,⁷⁾ alebo výhradne na označenie žaloby spoločníka s. r. o., odlišujúc následne pojem "akcionárska žaloba" pre akcionárov a.s. Takto sa "společnická" a "akcionářská" žaloba nachádzajú v novom českom zákone o obchodních korporacích (ďalej aj len "ZOK")⁸⁾ (§§ 157 - 160, resp. 371 - 374). Náš Obchodný zákonník však žiadne špecifické označenie tohto mechanizmu neuvádza. V tomto článku budeme používať pojem , ktorý je v slovenskej právnej vede dostatočne zaužívaným pojmom. Z legislatívneho hľadiska sa vhodnosť pojmu do budúcna odvíja od zakotvenia základných pojmov "člen", "akcionár", "spoločník", ich povahy synonymickej (člen - spoločník) alebo diferencujúcej (spoločník - akcionár). Ak sa akcionár považuje v legislatívnom jazyku za spoločníka, niet zásadného dôvodu pre zavádzanie nového pojmu "akcionárska žaloba". Na druhej strane, má pri porovnaní s. r. o. a a.s. niekoľko odlišných znakov, preto by rozlišovanie "spoločníckej" a "akcionárskej" žaloby predsa mohlo mať praktický význam. Alternatívne by bolo možné navrhnúť označenia "odvodená žaloba" (t.j. slovenský ekvivalent pojmu "derivatívna žaloba") alebo "žaloba v mene spoločnosti". Týmito označeniami by sa akcentovala myšlienka, že oprávnenie spoločníka uplatňovať nároky nie je jeho vlastné (pôvodné), ale odvodené od oprávnenia spoločnosti. Došlo by tak k odlíšeniu od žaloby, ktorá je podávaná spoločníkom vo vlastnom mene.

Podstatou mechanizmu je presmerovanie oprávnenia presadzovať zodpovednostné nároky z poškodeného subjektu (obchodnej spoločnosti) na inú osobu, ktorá má tiež záujem na vymožení škody. V korporáciách je jednou z týchto osôb spoločník a právna úprava mu zverila zastúpenie spoločnosti na podanie žaloby v mene spoločnosti ().⁹⁾ Presadenie zodpovednosti je prirodzene v jeho záujme, keďže, pokiaľ trpí spoločnosť, poc