Referendum v ústavnom systéme Španielska
JUDr.
Marek
Domin
PhD.
odborný asistent na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave.
DOMIN, M.
Referendum
v ústavnom systéme Španielska. Právny obzor, 99, 2016, č. 1, s. 39 -
60.Referendum
in the constitutional system of Spain.referendum
in the Spanish constitutional system. The Constitution of
Spain regulates several forms of the referendum
, including the consultative referendum
, referendums
on amending the Constitution and various types of regional referendums relating Spanish Autonomous
Communities. The paper draws attention, inter alia
referendum
, which are also in the spotlight of Spanish Constitutional Law's
doctrine. These controversies are centered mainly on the issue of legally binding force of the
consultative referendum
results. The analysis is completed by the comparison of selected issues of
the institute of referendum
in Spain on the one hand and in Slovakia on the other hand. As it will
be indicated, some partial issues of Spanish constitutional regulation of the referendum
should be
inspiring for the Slovak Republic.Key words:
Constitution of Spain, consultative and decisive referendum
,
directive democracy, referendum
, SpainÚvod
Inštitút referenda, tradičný a nepochybne i najznámejší nástroj priamej demokracie, máv
novodobých ústavných dejinách Španielska nespochybniteľný význam. Referendombola schválená nielen
súčasná Ústava Španielska,1) ale aj zákon o politickej
reforme,2) ktorý predstavoval zásadný legislatívny nástroj umožňujúci prechod
od frankistického režimu k demokracii.3) Práve tento režim však v očiach
španielskej doktríny inštitút referenda značne skompromitoval, nakoľko bol využívaný ako nástroj
legitimácie režimu, najmä v očiach medzinárodného spoločenstva.4) Španielske
korene referenda sú však oveľa staršie. Po prvý raz sa s týmto inštitútom stretávame už v kráľovskom
dekréte z r. 1897, ktorý upravovalautonómne postavenie Kuby a Portorika. Prvé ústavné zakotvenie
priniesla Ústava II. Španielskej republiky z r. 1931.5) Rovnako dlhú tradíciu
má aj vedecké skúmanie referenda. Prvá známa španielska štúdia (r. 1917) onedlho oslávi už
storočnicu.6)
Referendum
v podmienkach ústavného systému Španielska sa do širšieho povedomia aj v našom
geografickom priestore dostalo predovšetkým v súvislosti s nedávnym hlasovaním o nezávislosti
Katalánska, ktoré predstavuje jedno zo španielskych autonómnych spoločenstiev (Comunidades
Autonómas
). Predmetné referendum
malo byť jedným z prostriedkov smerujúcim k naplneniu tzv.
práva na rozhodnutie (derecho a decidir
), ktoré sa katalánska vláda (Generalitat
)
snaží dlhodobo presadzovať.7) Vyhlásenie katalánskeho
referenda,8) vrátane jeho právneho základu,9) však
bolo Ústavným súdom Španielska (Tribunal Constitucional
) označené za
protiústavné.10) Samotný proces, ktorý mal viesť k vykonaniu referenda, bol
zastavený už prijatím návrhu na posúdenie ústavnosti Ústavným súdom, a to 29. septembra
2014.11) Dôsledkom uvedených udalostí napokon bolo to, že na území
Katalánska sa 9. novembra 2014 konalo len nezáväzné hlasovanie označené samotnými katalánskymi
orgánmi ako "Participatívny proces o politickej budúcnosti Katalánska" (Proceso participativo
sobre el futuro político de Cataluna
).12) V prípade, ak by de
constitutione lata
mali katalánske orgány aj naďalej záujem o vyhlásenie referenda o otázke
nezávislosti, museli by dospieť k dohode s ústrednou vládou Španielska.13)
Ako si totiž ešte priblížime v ďalších častiach príspevku, je to práve ústredná vláda (gobierno
de la Nación
), osobitne jej predseda, ktorý zohráva pri procese vyhlásenia ústavne konformného
referenda kľúčovú úlohu.Predmetom nášho príspevku však nebude podrobná analýza katalánskeho referenda či
polemizovanie so závermi španielskeho ústavného súdu. Túto úlohu prenecháme tamojšej ústavnoprávnej
doktríne. Cieľom príspevku je skôr v stručnosti priblížiť slovenskému čitateľovi to, ako ústavný
systém Španielska chápe inštitút referenda a aké jeho jednotlivé podoby predpokladá. Výklad bude
miestami doplnený aj o komparáciou s úpravou referenda v podmienkach ústavného systému Slovenskej
republiky, pre ktorý, ako ešte vyplynie z ďalšieho textu, môže byť španielska ústavná úprava, aspoň
v niektorých veciach, inšpiratívna.
Všeobecne o úprave referenda
Ako sme už naznačili v úvode, Ústava Španielska inštitút referenda upravuje a predpokladá,
a to hneď vo viacerých podobách (
distintas modalidades de referéndum
). Ide o nasledujúce
podoby referenda:(1)
konzultatívne
referendum
(referéndum consultivo
);(2)
referendum
o zmene Ústavy;(3)
referendum
týkajúce sa schvaľovania alebo zmeny štatútu autonómneho spoločenstva,
ako aj samotnej autonómnej iniciatívy, a(4)
referendum
týkajúce sa postavenia Navarry.Pôvodný návrh Ústavy však počítal aj s ďalšou podobou referenda, ktorá sa však napokon do
schváleného ústavného textu nedostala. Išlo o tzv. legislatívne
referendum
(referéndum
legislativo
). Podstata tejto podoby referenda mala spočíva v ex post
schvaľovaní návrhov
zákonov, ktoré už boli prijaté v parlamente. Okrem ratifikácie novoprijatých zákonov tento návrh
predpokladal aj možnosť hlasovania o derogácii už platných zákonov. Legislatívne referendum
mal na
návrh predsedu vlády vyhlasovať kráľ, a to na základe predchádzajúcej iniciatívy niektorej z
parlamentných komôr. V prípade referenda, ktorého predmetom by bola derogácia už platného zákona,
mala možnosť iniciatívy patriť aj skupine najmenej 750 000
voličov.14)Referendum
predstavuje jeden zo spôsobov, akým môžu občania Španielska realizovať Ústavou
garantované právo zúčastňovať sa na verejných záležitostiach (derecho a participar en los asuntos
públicos
). Článok 23 ods. 1, podobne ako napr. aj
čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky,15) totiž nielen právo zúčastňovať sa verejných
záležitostiach garantuje, ale upravuje aj spôsoby, akým môžu občania toto právo realizovať. Okrem
realizácie prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov Ústava Španielska predpokladá aj priamy
spôsob. Nástrojom umožňujúcim priamy spôsob realizácie tohto ústavného práva je nepochybne aj
inštitút referenda. Na inštitút referenda možno v podmienkach ústavného systému Španielska nazerať
taktiež aj cez prizmu ustanovenia čl. 9 ods. 2 Ústavy. To zakotvuje princíp, podľa ktorého verejná
moc má uľahčiť participáciu všetkých občanov na politickom, kultúrnom a sociálnom živote.Význam a podstatu inštitútu referenda v minulosti vymedzil aj Ústavný súd Španielska. Ten
v jednom zo svojich rozhodnutí16)
referendum
charakterizoval ako nástroj
priamej politickej účasti, resp. ako podobu ľudovej konzultácie (consulta popular
). Súčasne
však uviedol, že v referende nerozhoduje akýkoľvek kolektív osôb o akejkoľvek záležitosti verejného
záujmu a ani akýmkoľvek spôsobom. Ústavný súd podčiarkol, že rozhodovanie v referende prináleží
volebnému elektorátu, ktorý prostredníctvom referenda rozhoduje o verejných záležitostiach
predpokladaných v čl. 23 Ústavy. Dodal, že referendum
možnovykonať len ustanoveným spôsobom. Ústavný
súd v predmetnom rozhodnutí pripustil vykonanie len tých podôb referenda, ktoré Ústava výslovne
predvída a upravuje. Nepripustil tak rozširovanie