Výsluch na pojednávaní podľa maďarského Trestného poriadku, sugestívne otázky a
ovplyvňovanie
E.
Balázs
sudca, Fakulta štátnej a právnej vedy Univerzity v Debrecíne,
docent.
BALÁZS, E.: Výsluch na pojednávaní podľa maďarského Trestného poriadku,
sugestívne otázky a ovplyvňovanie. Právny obzor, 97, 2014, č. 2, s. 176 -
189.
Hearing in court according to the Hungarian Criminal Procedure Code, suggestive
questions and influencing.
The contribution deals with the suggestive questions, its impact on
human memory and thinking and expressing. The contribution deals with the impact of the suggestive
questions to evidence procedure and witness testimony in the pretrial stage before the investigative
bodies and at the trial stage and appeal stage when the person testifies before the judge. Author
shows how the suggestive questions may influence the perception, behavior and the testimony of the
person. Based on the experience he illustrates the factual impact on the criminal proceeding itself
as well on the judicial decision. The conclusions are justified by using the domestic as well
Strasbourg jurisprudence relevant form the assessing the legitimacy and admissibility of the
evidence. The Author deals with the hungarian legal frame of testifying the witness focusing on the
legality and admissibility of gained evidence I further proceeding. The introduction of the
contribution is a historical entrance to the legal development of criminal proceeding at the
Hungarian territory. The Author analyses the legal frame of the hungarina criminal proceeding in a
broader context that has been recently changed in order to speed the whole proceeding. As claimed
the wishing result of the legal change shall be considered as questionable. As concluded the author
emphasizes that the witness testimony assessment shall be based rather upon scientific and empirical
experience of the evaluator rather on subjective, behavioral and moody assessment that is non
verified and not measurable.Key words:
evidence, suggestive questions, pre-trial proceedings, legal
proceedings, influencing, witnessÚvod
1) Kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v kriminalite, zmeny ohľadne
prostriedkov slúžiacich na páchanie trestnej činnosti a spôsobov páchania kriminality, ku ktorým
došlo v posledných desaťročiach, znamenajú pre trestné konanie novú výzvu. Najmä súdne pojednávanie,
ktoré naďalej spĺňa tradičné úlohy, nedokáže zvládnuť zvýšené zaťaženie.
Všetci predstavitelia trestnoprocesnej náuky považujú konanie pred súdom za
najdôležitejšiu, najdynamickejšiu časť trestného konania. Na pojednávaní sa rozhoduje o tom, či bude
vyvodená trestná zodpovednosť voči obžalovanému, presne za spáchanie akých trestných činov bude
uznaný vinným a aký trest mu bude uložený.
Vyše jeden a pol storočia právna literatúra hľadí na kontradiktórne pojednávanie ako na
stredobod konania, hoci detailné pravidlá vzťahujúce sa na takéto pojednávanie v jednotlivých
právnych systémoch a aj v rámci nich sa od seba veľmi líšia. Proces, ktorý začal v Európe v roku
1808 prestavbou systému trestného konania (Code'instruction criminelle), priniesol výsledok v podobe
zmiešaného systému, ktorý, hoci nepredstavuje kontradiktórny proces v čistej forme, má všetky
podstatné znaky tohto konania. Tento systém sa usiluje odstrániť zo súdneho pojednávania
charakteristiky, ktoré oslabujú akuzačný charakter postavený na rovnosti strán. V tempe priblíženia
sa k sporu strán majú svoju úlohu aj právne tradície, ako aj odhodlanosť, kreativita zákonodarcov a
otvorenosť zákonodarcov voči novým riešeniam. Je potrebné poznamenať, že maďarská literatúra v
oblasti trestného práva procesného bezdôvodne nepoužíva prakticky vôbec v súvislosti s pojednávaním
prívlastok kontradiktórne. Tým totiž vyjadruje prípustnosť diskusie medzi obžalobou a
obhajobou.2)
Zákon č. XIX. z roku 1998 o trestnom konaní procesnom (ďalej len "Tr. por.") je možné
smelo považovať za kuriozitu v oblasti dejín maďarského práva, pretože maďarský parlament tento
zákon prijal 10. marca 1998, avšak vstúpil do platnosti 1. júla 2003. Tento zákon bol celkovo ešte
pred nadobudnutím účinnosti novelizovaný šesťkrát, a to čiastočne preto, aby slúžil protikladným
právno-politických záujmom. V novej koncepcii úpravy Tr. por. bola od začiatku ostrá polemika v
otázke sporu strán. Tradične v kontinentálnych trestných procesoch obžalovaného, svedka a znalca
najprv podrobne vypočúval sudca, potom prokurátor a napokon mohol klásť otázky obhajca. Voči takejto
forme trestného konania zmiešaného systému odborná literatúra vyslovuje m