Výsluch na pojednávaní podľa maďarského Trestného poriadku, sugestívne otázky a ovplyvňovanie

Vydáno: 37 minút čítania
Výsluch na pojednávaní podľa maďarského Trestného poriadku, sugestívne otázky a ovplyvňovanie
E.
Balázs
sudca, Fakulta štátnej a právnej vedy Univerzity v Debrecíne, docent.
BALÁZS, E.: Výsluch na pojednávaní podľa maďarského Trestného poriadku, sugestívne otázky a ovplyvňovanie. Právny obzor, 97, 2014, č. 2, s. 176 - 189.
Hearing in court according to the Hungarian Criminal Procedure Code, suggestive questions and influencing.
The contribution deals with the suggestive questions, its impact on human memory and thinking and expressing. The contribution deals with the impact of the suggestive questions to evidence procedure and witness testimony in the pretrial stage before the investigative bodies and at the trial stage and appeal stage when the person testifies before the judge. Author shows how the suggestive questions may influence the perception, behavior and the testimony of the person. Based on the experience he illustrates the factual impact on the criminal proceeding itself as well on the judicial decision. The conclusions are justified by using the domestic as well Strasbourg jurisprudence relevant form the assessing the legitimacy and admissibility of the evidence. The Author deals with the hungarian legal frame of testifying the witness focusing on the legality and admissibility of gained evidence I further proceeding. The introduction of the contribution is a historical entrance to the legal development of criminal proceeding at the Hungarian territory. The Author analyses the legal frame of the hungarina criminal proceeding in a broader context that has been recently changed in order to speed the whole proceeding. As claimed the wishing result of the legal change shall be considered as questionable. As concluded the author emphasizes that the witness testimony assessment shall be based rather upon scientific and empirical experience of the evaluator rather on subjective, behavioral and moody assessment that is non verified and not measurable.
Key words:
evidence, suggestive questions, pre-trial proceedings, legal proceedings, influencing, witness
Úvod
1) Kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v kriminalite, zmeny ohľadne prostriedkov slúžiacich na páchanie trestnej činnosti a spôsobov páchania kriminality, ku ktorým došlo v posledných desaťročiach, znamenajú pre trestné konanie novú výzvu. Najmä súdne pojednávanie, ktoré naďalej spĺňa tradičné úlohy, nedokáže zvládnuť zvýšené zaťaženie.
Všetci predstavitelia trestnoprocesnej náuky považujú konanie pred súdom za najdôležitejšiu, najdynamickejšiu časť trestného konania. Na pojednávaní sa rozhoduje o tom, či bude vyvodená trestná zodpovednosť voči obžalovanému, presne za spáchanie akých trestných činov bude uznaný vinným a aký trest mu bude uložený.
Vyše jeden a pol storočia právna literatúra hľadí na kontradiktórne pojednávanie ako na stredobod konania, hoci detailné pravidlá vzťahujúce sa na takéto pojednávanie v jednotlivých právnych systémoch a aj v rámci nich sa od seba veľmi líšia. Proces, ktorý začal v Európe v roku 1808 prestavbou systému trestného konania (Code'instruction criminelle), priniesol výsledok v podobe zmiešaného systému, ktorý, hoci nepredstavuje kontradiktórny proces v čistej forme, má všetky podstatné znaky tohto konania. Tento systém sa usiluje odstrániť zo súdneho pojednávania charakteristiky, ktoré oslabujú akuzačný charakter postavený na rovnosti strán. V tempe priblíženia sa k sporu strán majú svoju úlohu aj právne tradície, ako aj odhodlanosť, kreativita zákonodarcov a otvorenosť zákonodarcov voči novým riešeniam. Je potrebné poznamenať, že maďarská literatúra v oblasti trestného práva procesného bezdôvodne nepoužíva prakticky vôbec v súvislosti s pojednávaním prívlastok kontradiktórne. Tým totiž vyjadruje prípustnosť diskusie medzi obžalobou a obhajobou.2)
Zákon č. XIX. z roku 1998 o trestnom konaní procesnom (ďalej len "Tr. por.") je možné smelo považovať za kuriozitu v oblasti dejín maďarského práva, pretože maďarský parlament tento zákon prijal 10. marca 1998, avšak vstúpil do platnosti 1. júla 2003. Tento zákon bol celkovo ešte pred nadobudnutím účinnosti novelizovaný šesťkrát, a to čiastočne preto, aby slúžil protikladným právno-politických záujmom. V novej koncepcii úpravy Tr. por. bola od začiatku ostrá polemika v otázke sporu strán. Tradične v kontinentálnych trestných procesoch obžalovaného, svedka a znalca najprv podrobne vypočúval sudca, potom prokurátor a napokon mohol klásť otázky obhajca. Voči takejto forme trestného konania zmiešaného systému odborná literatúra vyslovuje m

Související dokumenty

Súvisiace články

K niektorým aspektom trestného činu poškodzovania veriteľa v súvislosti so záložným právom
Mediácia v trestných veciach a jej limity
Kritika nového trestného činu nekalej likvidácie
K otázke, či možno darovanie nehnuteľnosti zo strany dlžníka podradiť pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa
"Osobitné kvalifikačné pojmy" v Trestnom zákone
Aplikačné problémy pri vyhotovovaní obrazových záznamov zo sledovania osôb alebo vecí
Nástin charakteru nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa § 83a a § 83b Trestného zákona
... Ešte k dovolaniu v trestnom konaní
Mimoriadne zníženie trestu a dovolacie konanie
Zákon o obetiach trestných činov (Spĺňa európske štandardy?)
Poznámky k aplikačným problémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestnom konaní
Zákonnosť a použiteľnosť dôkazov v trestnom konaní získaných utajovanou činnosťou detektívnej služby
Teoretické východiská medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach.
K problematike "actio libera in causa" v súvislosti s trestným činom opilstva.
Porovnanie spolupráce Českej republiky a Slovenskej republiky s Medzinárodným trestným súdom.
Je § 363 Trestného poriadku skutočne mimoriadnym opravným prostriedkom?
Nepríčetnosť
Miesto spáchania trestného činu ako kritérium pre určenie miestnej príslušnosti
Trestný čin prijímania úplatku verzus podvod
Súbeh extradičného konania s konaním o medzinárodnej ochrane