Anotácia
Príspevok pojednáva o problematike informovaného súhlasu, o vybraných aspektoch jeho formy a obsahu, ako aj hraniciach jeho aplikácie na pozadí doktríny, medicínskej praxe, rozhodnutí ESĽP, ako aj vnútroštátnych súdov.
Annotation
This contribution deals with the issues of informed consent, selected aspects of its form and content, and limits of its application within the proces of healtcare. It also concerns some of the decision-making activities of the courts, the Strasbourg case law, as well as national decisional interpretation.
Kľúčové slová
konkludentný v. výslovný informovaný súhlas, poučenie, odmietnutie poučenia, zavinenie, zodpovednosť
Key words
implied v. expressed consent, disclosure of informed consent, informed refusal, fault, legal responsibility1)
Forma informovaného súhlasu
"Problematika informovaného súhlasu je opakovanou a častou témou nielen slovenského medicínskeho práva. Ako základný právny inštitút právnych vzťahov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vymedzuje základné princípy informačného toku, prostredníctvom ktorého ošetrujúci zdravotnícky pracovník informuje oprávnené osoby o povahe zdravotnej starostlivosti."
2)
Legálnu definíciu informovaného súhlasu nachádzame vymedzenú v § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v platnom znení, (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti"): "Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak."
3)
Aj napriek relatívne rozsiahlemu vymedzeniu pojmu informovaného súhlasu v zákone o zdravotnej starostlivosti, netreba zabúdať na formuláciu v čl. 5 Dohovoru o biomedicíne: "Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť."
4)
5)
Z dikcie tohto medzinárodného právneho dokumentu vyplýva, že akýkoľvek zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať len vtedy, ak osoba, ktorej sa tento zásah týka, bola informovaná a s týmto zásahom v oblasti zdravia vyjadrila informovaný súhlas.
Článok 5 Oviedského dohovoru, ktorý je všeobecným ustanovením, pokrýva prípady v rôznych situáciách,
pritom však neurčuje požiadavku na špecifickú formu, pretože tá vo veľkej miere závisí na povahe zásahu. Je jasné, že výslovný informovaný súhlas sa nebude požadovať v celom rade rutinných zásahov, kde postačuje jeho implicitná forma za predpokladu, že osoba, ktorej sa zásah týka, je dostatočne informovaná (poučená).
6)
V roku 2002 bola v Bruseli prijatá Európska charta práv pacientov
7)
, okrem toho je tu Charta práv pacienta, ktorá bola prijatá vládou Slovenskej republiky 11. apríla 2001
8)
a ktorá predstavuje základný katalóg práv, ktorými pacienti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti disponujú. Z dikcie posledného uvedeného dokumentu vyplýva, že každý jednotlivec má právo na prístup k všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví, pričom informácie tohto druhu sú základnou podmienkou pred akoukoľvek procedúrou a terapiou, vrátane účasti na vedeckom výskume. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní poskytnúť pacientovi všetky informácie súvisiace s plánovanou liečbou alebo operáciou vrátane súvisiacich rizík a ťažkostí, vedľajších účinkov a alternatívnych metód, pričom všetky informácie tohto druhu sa musia poskytnúť pacientovi včas, a to najmenej dvadsaťštyri hodín vopred, a to z toho dôvodu, aby mohol pacient aktívne spolupracovať pri výbere jednotlivých terapeutických možností.
Súhlas pacienta musí byť v každom prípade získaný v takej forme, aby bol preukázateľný aj ex post. Avšak, jeho
písomná forma
je povinná iba v zákonom taxatívne vymenovaných výnimkách, inak postačuje aj jeho konkludentná forma. Ide o tieto výnimky (§ 6 ods. 5a zákona o zdravotnej starostlivosti): v prípade umelého prerušenia tehotenstva, výkonu biomedicínskeho výskumu alebo sterilizácie, b) pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze, c) pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu, d) po predchádzajúcom poučení 1. pri odbere ľudského orgánu ľudského tkaniva alebo ľudských buniek od darcu ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a 2. pri transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek od príjemcu ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek podľa osobitného predpisu.V rámci vývinu nových technológii majú niektoré zahraničné zdravotnícke zariadenia tendenciu zachytávať informovaný súhlas na rozličné nosiče zvuku alebo videozáznamy, prax však zostáva pri klasickom písomnom informovanom súhlase, aj z toho dôvodu, že pri spomenutých technologických vymoženostiach by narazili na ďalší problém spojený s celým radom osobnostných práv, ktoré súvisia predovšetkým s právom na súkromie. V praxi sa teda preferuje písomná forma informovaného súhlasu, avšak z dikcie zákona nevyplýva povinnosť písomnej formy. Treba však podotknúť, že forma informovaného súhlasu v zákone je výrazne zmätočná, a to až do takej miery, že mnohí si môžu písomnú formu vysvetliť ako obligatórnu. Doktrína však skôr uvádza, že nejde o legislatív