Vývoj právnej úpravy štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti

Article topic is analyzed from the periods when the first legislative codes have been accepted, what means Commercial Code 1/1963 that has been a base for Ugrian Commercial code, article XXXVII from 1875. Author of the article has provided complex view on the development of statutory body in a joint stock company. Author focused not only on the position of statutory body in a joint stock company stated in the Commercial Code but he also concentrated on the related legislative sources. The article is split into three periods, from the first published codes to 1918, from 1918 to 1949 and from 1949 until now. It is author's intention to apply these three time intervals due to significant social and political changes that have seriously impacted legislative changes in the joint stock company and its statutory body. It can be stated that in spite of numerous legislative changes impacting statutory body in a joint stock company, these were logical and systematic and contributed to the current version of the Commercial Code, 513/1991.

Obchod a obchodovanie je staré takmer ako ľudstvo samo, pričom formy obchodu sa postupne vyvíjali a inštitucionalizovali. Zakladanie obchodných spoločností upravených v Obchodnom zákonníku je veľmi častým spôsobom vykonávania podnikateľskej, ale aj inej činnosti. Medzi základné definičné znaky každej obchodnej spoločnosti patrí okrem iného, ako uvádza Knappová, aj "určitý stupeň formalizácie organizačnej štruktúry, t.j. predovšetkým určenie orgánov právnickej osoby a vymedzenie ich pôsobnosti a právomocií.".¹⁾ Tieto vnútorné útvary spoločnosti, ktoré dodnes nie sú definované v žiadnom zákonnom ustanovení, prešli spoločne počas historického vývoja právnej úpravy akciových spoločností rôznymi obmenami a zmenami. Na rozdiel od okolitých krajín (Česko, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko), nie je vývoj právnej úpravy akciových spoločností na Slovensku dostatočne zachytený, a to najmä z dôvodu málo rozvinutej právnej vedy na území Slovenka pred vznikom Československa a počas jeho existencie (od roku 1918 do roku 1938), čo bolo spôsobené najmä malou početnosťou slovenskej právnickej obce. Aj z tohto pohľadu považujem za potrebné bližšie priblížiť vývoj a zmeny v obligatórnom orgáne akciovej (účastinnej) spoločnosti - predstavenstve. Z hľadiska skúmania matérie historického vývoja právnej úpravy predstavenstva akciovej spoločnosti mám za podstatné poukázať na vývoj právnej úpravy akciových spoločností od polovice 19. storočia v Uhorsku a Rakúsku až po súčasnosť, pričom neopomínam ani obdobie Slovenského štátu (1939 až 1945). Mám za to, že v slovenskej literatúre takmer niet publikácií a odborných príspevkov zaoberajúcich sa obdobným chronologickým prehľadom, čo vyústilo k môjmu zvoleniu si danej problematiky na bližšie rozpracovanie.

Vývoj akciového práva bol na území Uhorska, ako i rakúskej monarchie značne oneskorený. Hlavným dôvodom bolo, že tieto krajiny nikdy neboli koloniálnymi a námornými veľmocami. Pomerne malý počet týchto spoločností nevytváral potrebu ich právne regulovať. Myšlienka širšieho zakladania akciových spoločností sa v stredoeurópskom priestore ujala až v druhej polovici 19. storočia, čo malo súvis s vynálezom lokomotívy a rozvojom železničnej dopravy.²⁾ Zlomovým bolo obdobie konjunktúry v rokoch 1867 až 1873, a to najmä rozvoj železničnej dopravy a s tým súvisiaca výstavba železničných tratí a rozvoj peňažníctva. Tieto faktory mali výrazný vplyv na rastúci počet akciových spoločností v Uhorsku.³⁾ Prelomový význam pre obchodné právo v Uhorsku mal zákonný článok XXXVII z roku 1875, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.1876. Právna úprava akciovej spoločnosti (v tomto zákone pomenovaná ako účastinná spoločnosť) sa nachádzala v desiatom titule v §§ 147 až 222. Dňom účinnosti vyššie spomenutého zákonného článku stratil účinnosť dovtedy platný zákonný článok XVII z roku 1840 o právnych pomeroch spoločností utvorených na spoločný zárobok. Považujem za potrebné poukázať na spoločensko-politické pozadie prijatia predmetného zákonného článku. Vzťahy medzi Viedňou a Budapešťou boli medzi rokmi 1848 až 1867 veľmi zložité a napäté. Možno konštatovať, že v tomto dvadsaťročí (1848 - 1867) sa odohrali rozhodujúce zápasy o podobu modernizácie spoločnosti v strednej Európe. Rozhodovalo sa, či sa v nej posilnia prvky harmónie, alebo sa znásobia protirečenia. Štátoprávne vyrovnanie z roku 1867 znamenalo definitívny obrat vo vývoji a charaktere monarchie. Bralo do úvahy zá