Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Kontradiktórne hlavné pojednávanie a skutkový stav

Autor článku poukazuje na kontradiktórnosť hlavného pojednávania, v rámci ktorého nie súd, ale prokurátor je nositeľom dôkazného bremena, ktorý zodpovedá za preukázanie skutkového stavu, a napriek možnosti súdu vykonať aj stranami nenavrhnuté dôkazy, čo nie je jeho povinnosť, a preto za prípadné nejasnosti pri preukazovaní skutkového stavu a za neunesenie dôkazného bremena na hlavnom pojednávaní by nemal niesť zodpovednosť súd, ale prokurátor.

The author of the text points to the contradictions of the main hearing, in which the burden of proof is not borne by the court, but by the prosecutor, who is responsible for proving the state of facts, and despite the possibility of the court to take evidence not proposed by the parties, it is not his duty, and therefore for possible ambiguities in proving the state of facts and for failure to state the burden of proof at the main hearing, the responsibility should not be borne by the court, but by the prosecutor.

SOJKA, S.: Kontradiktórne hlavné pojednávanie a skutkový stav; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 180 – 186.

Kľúčové slová: kontradiktórnosť, skutkový stav, zodpovednosť prokurátora.

Key words: contradictions, factual situation, responsibility of the prosecutor.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z.,Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Od 1. 1. 2006 nadobudol účinnosť nový Trestný poriadok - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Zbierky zákonov SR, ktorého jedným z hlavných cieľov bolo zaviesť do slovenského trestného procesu kontradiktórne konanie. Základným cieľom rekodifikácie trestného procesu bolo zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného konania a to nielen konania pred súdom, ale aj prípravného konania. V rámci tejto zmeny malo dôjsť k zabezpečeniu rovnosti procesných strán na hlavnom pojednávaní, vrátane zvýšenia zodpovednosti prokurátora za prípravné konanie, pretože ním podanú obžalobu bude on sám aj zastupovať na súde s tým, že v prípade nepreukázania viny by mal súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Je namieste po niekoľkých rokoch zamyslieť sa nad tým, či sa aj skutočne naplnili proklamované ciele v súvislosti so zavedením tohto zákona do praxe, ak áno, či v dostatočnej miere, ak nie, z akých dôvodov a aké sú prípadné možnosti na lepšie fungovanie tejto právnej normy v súdnej praxi.
Dovolíme si uviesť v tomto článku svoj názor na základe skúseností z pozície prokurátora v čase účinnosti starého Trestného poriadku pred rekodifikáciou trestného procesu, ako aj z pozície sudcu pôsobiaceho na súde už po rekodifikácii trestného procesu, hlavne v súvislosti s konaním po podaní obžaloby.
V prvom rade považujeme za dobrú myšlienku zaviesť do slovenského trestného procesu kontradiktórne konanie. Zároveň je však potrebné uviesť, že táto dobrá myšlienka sa nedotiahla úplne do konca a vytvorila sa akási zmes dvoch systémov, ktorú by bolo vhodné legislatívne upraviť na účel zlepšenia kontradiktórnosti konania, respektíve na účel zjednodušenia aplikovateľnosti niektorých ustanovení Trestného poriadku, respektíve na účel zabezpečenia jednoznačnosti ich výkladu.
Už zo samotného slova kontradiktórnosť vyplýva, že jeho základ pozostáva z dvoch latinských slov, a to "contra", čo znamená proti, a "dicere", čo znamená hovoriť, alebo niečo tvrdiť, z čoho vyplýva, že základom kontradiktórnosti v trestnom konaní je jedným slovom protirečenie. Slovo kontradiktórnosť možno označiť aj ako súperenie strán na hlavnom pojednávaní, kde tieto strany bojujú navzájom proti sebe.
Týmito protistranami v súdnom konaní sú procesné strany a to hlavne obžalovaný, prípadne zastúpený obhajobou, a na druhej strane prokurátor, ktorý zastupuje štát. Je úplne logické, že najdôležitejšou postavou pri tomto súperení strán je sudca. Tento sudca musí byť nezávislý a nestranný. Tento sudca je garantom toho, že nebude nadržiavať ani nijakým spôsobom pomáhať žiadnej strane. "Nezávislosť a nestrannosť sú totiž neodmysliteľnými atribútmi pojmu súd, pričom medzi nezávislosťou a nestrannosťou existuje funkčný vzťah. Účelom nezávislosti je v podstate zabezpečiť nestrannosť súdu".
1)
Tento sudca po doručení obžaloby preskúma, či vôbec sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie termínu hlavného pojednávania a ak áno, tak určí jeho termín, t. j. deň hlavného pojednávania a potom umožní "bojovať" procesným stranám na hlavnom pojednávaní s tým, že kontroluje dodržiavanie pravidiel, t. j. riadi dokazovanie a po ukončení dokazovania, keď procesné strany vyhlásia, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, tak vyhlási dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach vyhlási rozhodnutie. Súdne rozhodnutie závisí, respektíve by malo závisieť od toho, či prokurátor na hlavnom pojednáva
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia

Vydanie Justičná revue 2/2023

2/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov