(Ne)Správne stanovisko?

Prijímanie zjednocujúcich stanovísk Najvyšším súdom SR predstavuje mimoprocesný spôsob²⁾ zjednocovania súdnej praxe zo strany NS SR. Základnú právnu úpravu zjednocujúcich stanovísk NS SR nájdeme v § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len "zákon o súdoch") -

Ide o , ktorých obsahom je zhodnotenie aplikácie konkrétnej právnej normy pred súdmi a o názory zjednocujúceho súdu na túto ich interpretáciu. Týmto spôsobom zjednocovania - jeho výsledkom tak nie je záväzné, poprípade vykonateľné rozhodnutie v určitej veci, aj keď stanoviská obvykle vychádzajú zo skúseností súdu pri riešení vecí v minulosti. Rozdiel medzi rozhodnutím a stanoviskom je aj v tom, že zatiaľ čo konanie zahájené pred NS SR bude vždy ukončené vydaním rozhodnutia, zjednocujúce stanovisko prijaté byť nemusí - napríklad z dôvodu, že pre jeho návrh (ktorý môže byť aj alternatívny) nebol získaný potrebný počet hlasov.

Ďalšiu úpravu zjednocujúcich stanovísk NS SR nájdeme v § 20 a v § 21 zákona o súdoch. V § 20 ods. 1 písm. b) je upravené Najvyššieho súdu SR, ktoré .

V § 21 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o súdoch je upravené Najvyššieho súdu SR. Pôvodne (s účinnosťou do 30. júna 2016) bolo podľa § 21 ods. 3 písm. a) kolégium NS SR oprávnené prijať stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k , a to najmä na návrh predsedu kolégia, predsedu NS SR alebo ministra spravodlivosti. Podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona o súdoch bolo kolégium NS SR za rovnakých podmienok oprávnené prijať zjednocujúce stanovisko aj v prípade, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa. Prijatie zjednocujúceho stanoviska tak mohlo byť využité v prípade rozdielnej rozhodovacej činnosti senátov NS SR alebo v prípade existencie rozdielnych právoplatných rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.

V súvislosti so zavedením inštitútu veľkého senátu kolégií NS SR (§ 22 a § 466 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v znení neskorších predpisov - ďalej v texte len "SSP") došlo aj k zmene v právnej úprave zjednocujúcich stanovísk³⁾. S účinnosťou od 1. júla 2016 tak mohlo kolégium NS SR prijať stanovisko iba vtedy, ak došlo k . Inšti