Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Nekalá likvidácia v kontexte združovacieho práva

Autor upriamuje pozornosť na zneužiteľnosť inštitútu občianskeho združenia, pomocou ktorého možno parciálne obchádzať novoprijatú trestnoprávnu úpravu kriminalizujúcu nekalú likvidáciu. Osobitne poukazuje na riziká vyplývajúce z majetkovej účasti občianskeho združenia v obchodnej spoločnosti a s tým spojené aplikačné problémy na strane orgánov činných v trestnom konaní, spočívajúce v nemožnosti subsumovania určitých konaní pod skutkovú podstatu nekalá likvidácia.
The author draws attention to the abuse of the institute of a civic association by means of which it is possible to partially circumvent the newly adopted criminal law criminalizing unfair liquidation. In particular, it draws attention to the risks arising from the participation of a civil association in a company and the related application problems on the part of the law enforcement authorities, which are the impossibility of subsuming certain proceedings under unfair liquidation.
SURMÁNEK, E.: Nekalá likvidácia v kontexte združovacieho práva; Justičná revue 72, 2020, č. 1, s. 52 - 60.

Úvod
Hovorí sa, že zločin je vždy najmenej jeden krok pred zákonom, ako aj pred tými, ktorí jeho dodržiavanie vynucujú. Donedávna to inak nebolo ani v prípadoch hromadného, či inak povedané, aj lievikovitého zlučovania obchodných spoločností do jednej nástupníckej spoločnosti s cieľom zmarenia uspokojenia veriteľov zanikajúcich spoločností. Tento jav bol už tradične sprevádzaný súčasným osedlaním tzv.
"bieleho koňa"
1)
do role štatutárneho orgánu nástupníckej spoločnosti. Aj keď sa s účinnosťou zákona č. 264/2017 Z.z. k 8. novembru 2017 využívanie nastrčených fyzických osôb ako štatutárnych orgánov cielené nekalé prevádzanie majetkových účastí v obchodných spoločnostiach a participovanie na nich podstatne sťažilo, poukazujeme v tomto článku na teoretickú medzeru právnej úpravy, ktorá činí z titulu svojich osobitostí občianske združenia ideálnym "Trójskym koňom" obchádzajúcim sprísnené prevádzanie majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach. Vzhľadom na to, že najrozšírenejšou právnou formou spomedzi obchodných spoločností je spoločnosť s ručením obmedzeným, budeme v nasledujúcich častiach článku využívať terminológiu vlastnú pre túto právnu formu. Rovnako tak sa budeme spomedzi všetkých mimovládnych neziskových organizácií zaoberať len právnou formou občianskeho združenia, ktorého právna regulácia sa vyznačuje najvyššou mierou dispozitívnosti spomedzi všetkých treťosektorových organizácií, ako aj z dôvodu, že občianske združenia sú najrozšírenejšou právnou formou tretieho sektora.
Nekalá likvidácia
Prijatím zákona č. 264/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako "novelizačný zákon"), došlo v rámci trestného práva hmotného ku kreovaniu novej skutkovej podstaty trestného činu Nekalá likvidácia podľa § 251b zákona č. 300/2005 Trestný zákon v platnom znení (ďalej ako "Trestný zákon"). Novelizačný zákon venoval novelizácii Trestného zákona svoj článok II, ktorý v zmysle článku XIII nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 8. novembra 2017. Je zrejmé, že vypustením legisvakačnej lehoty oddeľujúcej platnosť a účinnosť zmien Trestného zákona zákonodarca sledoval čo najrýchlejšiu ochranu pred nekalými likvidáciami obchodných spoločností, čo je nutné uvítať s nadšením.
Samotná skutková podstata trestného činu Nekalá likvidácia podľa § 251b Trestného zákona (ďalej aj ako "nekalá likvidácia") má povahu zloženej alternatívnej skutkovej podstaty
2)
, ktorá v sebe zahŕňa tri čiastkové základné skutkové podstaty (odseky 1 až 3), zamerané na rozličný subjekt trestného činu a od neho sa odvíjajúcu charakteristickú objektívnu stránku trestného činu. V prvom odseku sa postihuje úmyselné konanie sprostredkovateľa, ktorého úlohou bolo vyhľadať alebo sprostredkovať bieleho koňa na účel jeho dosadenia namiesto spoločníka alebo konateľa spoločnosti, čoho následkom bolo zmarenie riešenia ukončenia podnikania likvidáciou.
V druhom odseku sa postihuje bývalý spoločník spoločnosti z dôvodu prevodu jeho obchodného podielu v spoločnosti na bieleho koňa s úmyslom zmarenia riešenia ukončenia podnikania likvidáciou
. V treťom odseku sa kriminalizuje konanie fyzickej osoby - bieleho koňa, ktorá sa stala či už spoločníkom alebo konateľom v spoločnosti, pokiaľ táto osoba mala a mohla vedieť, že bývalý spoločník alebo konateľ mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania spoločnosti likvidáciou. Osobitne vo vzťahu k odseku 3 je nutné zdôrazniť, že na rozdiel od predchádzajúcich dvoch odsekov postačuje aj nedbanlivostné zavinenie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti, čo vyvodzujeme z formulácie
"mal a mohol vedieť ".
3)
V odsekoch 4 až 6 nachádzajú svoje vyjadrenie kvalifikované skutkové podstaty. Objektom je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb s cieľom ochrany čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na "biele kone". Aj keď je v zmysle legálneho výkladu obsiahnutého v Osobitnej časti dôvodovej správy k novelizačnému zákonu v prvom až treťom odseku všeobecný subjekt trestného činu - ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá je trestne zodpovedná, máme taký názor, že v rámci druhého aj tretieho odseku je subjekt špeciálny, pretože ním je buď bývalý spoločník spoločnosti (odsek 2), alebo "biely kôň" vystupujúci namiesto bývalého spoločníka alebo konateľa spoločnosti (odsek 3), teda jedine osoby, ktoré majú alebo v minulosti mali určité postavenie - spoločníka alebo konateľa spoločnosti. Práve určitou spôsobilosťou alebo postavením sa špeciálny subjekt odlišuje od všeobecného subjektu trestného činu.
4)
Občianske združenia
Tak ako sme naznačili v úvode tohto článku, občianske združenia sú obdarované predispozíciou na to, aby boli využívané k obchádzaniu pertraktovanej skutkovej podstaty nekalá likvidácia, a to osobitne vo vzťahu k jej druhému odseku. Je to tak hneď z viacerých dôvodov, ktoré pramenia z právnej úpravy len rámcovo regulujúcej slobodu združovania občanov, ako aj (z pohľadu orgánov verenej moci) zo značne latentnej povahy občianskych združení.
Obč
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).