Prieťahy v konaní - reči a realita

Z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o sťažnostiach na prieťahy v konaní, ktoré boli notifikované vláde Slovenskej republiky, je evidentné, že najväčší počet z nich predstavujú rozhodnutia, v ktorých Súd konštatoval porušenie práv chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z nich sa prevažná väčšina týka porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, zaručujúceho právo na spravodlivé súdne konanie, na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Aj podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR je najviac porušovaným článkom Ústavy SR práve článok 48 ods. 2, garantujúci právo na prerokovanie veci súdom "bez zbytočných prieťahov", spojený s ďalším výrokom o finančnej satisfakcii, ktorá má vzostupnú tendenciu a v súhrne to vôbec nie je "zanedbateľná suma".

O prieťahoch v súdnom konaní sa síce diskutuje dlhodobo a často, ale väčšinou sa len opakujú úvahy a návrhy, ktoré boli už v minulosti viackrát vyslovené. Vždy sa ale podávajú tak, akoby to boli podnety, poznatky a návrhy nové. Ale - aspoň ja - som niečo nového, zásadného nezaregistroval. Ani čo sa týka konštatovaného nedobrého stavu v justícii, príčin prieťahov v súdnom konaní, ani pokiaľ ide o návrhy na ich riešenie. Čo sa týka príčin vzniku prieťahov názory sa koncentrujú do záveru, že medzi najzávažnejšie príčiny vzniku prieťahov v súdnom konaní, ktoré treba odstrániť alebo aspoň výrazne zmierniť, patria - veľký počet vecí, ktoré súdy riešia, nedostatočný počet sudcov a z toho vyplývajúca pracovná preťaženosť, nerovnomerné personálne obsadenie súdov, značná fluktuácia administratívnych pracovníkov, nedostatočné materiálno-technické vybavenie súdov, nestabilita právneho poriadku, neefektívne riešenie nečinnosti účastníkov konania (ich častá neprítomnosť na súdnom konaní).

V tejto spojitosti sa nezriedka možno stretnúť s názorom, že síce všetci hovoria o prieťahoch, ale ešte nikto nedefinoval čo vlastne je "prieťah" a osobitne čo je "prieťahom v súdnom konaní", v dôsledku čoho sa nedá posúdiť, kedy už ide o prieťah.

Krátky Slovník slovenského jazyka ("Veda SAV Bratislava, 1997, s. 556) definuje slovo (pojem) "prieťah" ako zdržiavanie, odkladanie. Napr. "vybavil to po dlhých prieťahoch", "byrokratické prieťahy". Z uvedeného možno odvodiť, že "prieťahom v súdnom konaní" bude právoplatné skončenie veci v lehote dlhšej, než vzhľadom na charakter veci a jej skutkovú a právnu náročnosť, objektívne skončená mohla a mala byť.

Prieťah v súdnom konaní nie je možné definovať vo všeobecnej rovine tak, aby definícia pokrývala každú individuálne súdom prejednávanú vec. Lebo každá vec je špecifická a navzájom sa odlišujú svojim obsahom, rozsahom, aplikovateľnými ustanoveniami hmotného a procesného práva, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa a formou jeho zavinenia, pohnútkou či motívom, spôsobom vykonania činu a pod. A to aj vo veciach, ktoré sú inak obdobné. Tieto činitele spolu, ale aj len niektorá z nich, môže vyvolať inú, individuálne potrebnú dobu na konanie a rozhodnutie vo veci. Ale posúdiť, či a kedy už ide o prieťah v konaní možné je, ale individuálne v každej veci. Vrátane záveru, či ide o subjektívne zavinený prieťah alebo o objektívne príčiny prieťahu, alebo či ide o súbeh oboch týchto príčin. To však vyžaduje znalosť spisu, aj podmienok za akých sudca pracuje. Takýmito informáciami disponujú predovšetkým predsedovia súdov.

Už v Koncepcii stabilizácie súdnictva vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR v roku 2008 sa konštatovalo, že základnými problémami slovenského súdnictva, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú vymožiteľnosť práva, sú - prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku najmä:

a) nestability právneho poriadku a

b) nedostatočnej kvality sudcov a súdnych rozhodnutí.

Materiál zdôraznil, že nestabilitu právneho poriadku chápe nielen ako časté a neprehľadné zmeny hmotnoprávnej úpravy, ale - a to predovšetkým - ako zmeny priamo zasahujúce súdny systém, jeho organizáciu a chod. Nezafixovanosť súdnej sústavy (vrátane ustanovení tzv. statusových zákonov, t.j. najmä zákona o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) vnáša do súdneho systému permanentnú improvizáciu a každá výraznejšia zmena prináša určité spochybnenie status quo a spomalenie chodu súdnictva. Časté zmeny procesných predpisov zase dezorientáciu a neistotu v procesnom postupe súdu. Bolo zvýraznené, že zmeny základných kódexov by nemali kopírovať politickú príležitosť okamihu.

Čo sa týka kvality sudcov a súdnych rozhodnutí nedostatky dokumentuje značný počet vyššími súdmi zrušených alebo zmenených rozhodnutí súdov prvého stupňa v rámci konania o opravných prostriedkoch. Dôvody, pre ktoré k zrušovaniu rozhodnutí dochádza, signalizujú jednak subjektívne príčiny prieťahov a jednak rezervy v oblasti vzdelávania a prípravy na sudcovské povolanie.

Právna teória aj prax sa zhodujú v názore, že znižovanie prieťahov zrýchlením trestného konania nie je samoúčelné, lebo zrýchlenie konania je na prospech obvineného, poškodeného aj štátu, pretože objektivizuje a uľahčuje dokazovanie, je hospodárnejšie pre všetkých účastníkov konania a lepšie plní preventívnu úlohu trestného konania z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Navrhujú riešenia, ktoré korešpondujú s uvedenými základnými problémami slovenskej justície. Možno ich v podstate rozdeliť do troch skupín aktivít:

- dekriminalizácia,

- deformalizácia a

- organizačné, materiálne a personálne opatrenia.¹⁾

Poznatky teórie aj praxe sú vlastne identické. Napriek tomu sa dlhodobo prehliadajú, a čo je horšie, praktické kroky sú často v rozpore s týmito poznatkami a z nich vyplývajúcimi odporúčaniami na riešenie do tej miery, že sú vlastne kontraproduktívne. Niekoľko príkladov:

1. a) V oblasti legislatívnej činnosti voláme po stabilite základných právnych predpisov, najmä Trestného zákona (ďalej "TZ") a Trestného poriadku (ďalej "TP").

Ak sa však naskytne vhodná politická príležitosť na zviditeľnenie sa, hneď sa navrhne zmena Trestného zákona v populistickom duchu "čestných občanov treba chrániť a nečestných trestať (zatvárať)". Ako inak sa pozerať na opätovné zavedenie bývalého trestného činu ("čistého") opilstva medzi trestné činy, teraz pod označením "ohrozenie pod vplyvom návykovej látky" - § 289 ods. 1 TZ. Veď len nedávno sa tento trestný čin (§ 201, resp. § 201a TZ č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - opilstvo) vypúšťal z Trestného zákona s argumentáciou, že len vedenie motorového vozidla, bez následkov resp. nebezpečného ohrozenia, nevykazuje takú spoločenskú nebezpečnosť (závažnosť), ktorá už charakterizuje trestný čin a oddeľuje ho od priestupku. Lebo napr. nedanie prednosti v jazde vozidlu, ktoré ide po hlavnej ceste, alebo výraznejšie neprimeraná rýchlosť v obci, predbiehanie na križovatke, či jazda "na červenú" je nebezpečnejšia a nie sú považované za trestné činy, ale sú stále priestupkami ... . Štatistická ročenka Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2011 síce (ešte) nedisponuje výkazom o počtoch spáchaných takýchto trestných činoch ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 TZ v znení čl. II. novely zákona č. 313/2011 Z.z. (táto kategória trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu - šiesta hlava osobitnej časti TZ, § 284 až § 310 sa zatiaľ osobitne nevykazuje ani nesled