Vyhlásenie obžalovaného o vine a následná zmena zákona v prospech obžalovaného

V aplikačnej praxi je sporné, ako postupovaťv odvolacom konanív prípadoch, v ktorých prišlo k zmene Trestného zákona (ďalej aj "Tr. zák.") síce až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, avšak ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Ide o prípady, v ktorých došlo na hlavnom pojednávaní k prijatiu vyhlásenia obžalovaného ovine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ďalej aj "Tr. por.") zo strany súdu prvého stupňa s tým, že dokazovanie sa vykonávalo iba ohľadne výroku o treste, prípadne aj ohľadne výroku o ochrannom opatrení, či náhrade škody, a v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný alebo prokurátor do výroku o treste. Následne bola zákonodarcom prijatá taká zmena Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (napríklad konanie obžalovaného už nemožno právne kvalifikovať ako zločin, ale len ako prečin), a preto celkom nepochybne prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Správnosť rozhodovania odvolacieho súdu v takýchto prípadoch nadobudla význam potom, čo dňa 1.8.2019 vstúpil do účinnosti zákon č. 214/2019 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Trestný zákon, pričom zmenil aj znenie trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. Kým do 1.8.2019 bolo spáchanie trestného činu vlámaním pri spôsobení malej škody právne kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (trestná sadzba 3 až 10 rokov), od 1.8.2019 už ide len o prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. (trestná sadzba až na 2 roky).

Odvolací súd tak stojí pred otázkou, či hmotnoprávne ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. má prednosť pred procesným ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré sa týka vyhlásenia viny obžalovaného a je nutné zrušiť a zmeniť aj výrok o vine, keďže zmena Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejšia, alebo či výrok o vine, ktorý má podklad vo vyhlásení o vine obžalovaného, je už odvolaním nedotknuteľný a nezmeniteľný, a preto možno pre obžalovaného priaznivejšiu zmenu Trestného zákona uplatniť iba vo výroku o treste. Správne vyriešenie tejto otázky je podstatné aj z hľadiska ustanovenia § 324 Tr. por., ktoré upravuje (dobrodenie v súvislostiach), keďže trestný čin krádeže je často páchaný v spolupáchateľstve, pričom v odvolacom konaní býva nezriedka rozsudok súdu prvého stupňa už právoplatný vo vzťahu k niektorým zo spolupáchateľov, avšak zmena Trestného zákona, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, by sa mala vzťahovať aj na nich.

V rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave sa už vyskytli v odvolacom konaní dve rozhodnutia, ktoré dávajú na už položenú otázku diametrálne odlišné právne stanoviská.