Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Väznenie sudcov a prokurátorov počas výnimočného stavu v Turecku

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

More than four hundred complaints fromTurkish judges and prosecutors who objected to their detention after a failed military coup in 2016 is interesting not only in terms of specific realities. In particular, the justification for extending the state of emergency and the adequacy of extreme measures (detention) against judges
and prosecutors come to the fore. The “innovative” approach of the European Court of Human Rights in using the wording “there is no need to examine” the alleged violations of other rights is also important when one of them has been found to have been violated.

SVÁK, J.: Väznenie sudcov a prokurátorov počas výnimočného stavu v Turecku; Justičná revue, 74, 2022, č. 2, s. 242 – 249

Kľúčové slová: vojenský prevrat, výnimočný stav, väzba, sudcovia a prokurátori.
Key words: military coup, state of emergency, detention, judges and prosecutors.


Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") vo veci
Turan a ostatní proti Turecku (z 23. novembra 2021, č. 758015/16 a ďalšie)
je zaujímavé už tým, že sa týka masového zatýkania a väznenia sudcov a prokurátorov (sťažnosť podalo 427 sudcov a prokurátorov, ale rovnako postihnutých bolo takmer tri tisíc sudcov a prokurátorov všetkých stupňov, vrátane najvyšších súdov a ústavného súdu) z dôvodu ich údajného zapojenia sa do pokusu o štátny prevrat, ktorý bol aj dôvodom pre vyhlásenie výnimočného stavu v Turecku. Celkom pochopiteľne tak (a to aj v prepojení na výnimočné stavy vyhlasované v európskych štátoch z dôvodu pandémie COVID-19) nadobúda toto rozhodnutie na význame najmä z hľadiska a) odôvodnenosti vyhlásenia výnimočného stavu, b) zákonnosti a primeranosti opatrení zasahujúcich do ľudských práv počas výnimočného stavu.
Ad a)
Je potrebné hneď na úvod uviesť, že rozhodnutiu vo veci
Turan
predchádzali precedentné rozhodnutia ESĽP, vydávané na základe sťažností z Turecka, ktoré ESĽP preskúmaval individuálne. V nich sa zásadným spôsobom vyjadril k podstatným otázkam, ktoré boli aj predmetom sťažností preskúmavaných v rámci prípadu
Turan
. Vzhľadom na to, že sa ESĽP na ne priamo odvolával a jeho závery v prípade
Turan
nemožno pochopiť bez poznania reálií konkrétnych precedentných rozhodnutí, budú tieto podrobnejšie priblížené, aj keď z časového hľadiska nejde o nové rozhodnutia. Týka sa to aj posúdenia odôvodnenosti vyhlásenia výnimočného stavu, ktoré bolo sprevádzané aj aktiváciou čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"), ktorá umožnila Turecku odstúpiť od časti záväzkov vyplývajúcich mu z Dohovoru. K opodstatnenosti a relevantnosti tohto postupu z pohľadu Dohovorusa ESĽP zásadne vyjadril v rozhodnutí vo veci
Mehmet Hasan Altan proti Turecku (z 20. marca 2018, č. 13237/17)
.
Udalosti, ktoré predchádzali vyhláseniu výnimočného stavu v Turecku v roku 2016, sú verejnosti všeobecne známe, avšak pre pochopenie postupu ESĽP v kontexte jeho predchádzajúcej judikatúry
1)
je vhodné si ich pripomenúť. V noci z 15. na 16. júla 2016 sa skupina príslušníkov tureckých ozbrojených síl, ktorí si hovorili "Rada mieru", pokúsila vykonať vojenský prevrat, ktorého cieľom bolo zvrhnúť demokraticky zvolený parlament, vládu a prezidenta Turecka. Počas pokusu o prevrat vojaci pod kontrolou podnecovateľov bombardovali niekoľko strategických štátnych budov, vrátane budovy parlamentu a prezidentského komplexu, zaútočili na hotel, v ktorom bol prezident ubytovaný, zadržali náčelníka generálneho štábu ako rukojemníka, napadli budovy televízií a strieľali do demonštrantov. Počas noci násilia bolo zabitých viac ako 300 ľudí a viac ako 2 500 bolo zranených. Deň po pokuse o vojenský prevrat národné orgány obvinili sieť napojenú na Fetullaha Gülena, tureckého občana žijúceho v USA (v Pensylvánii) a považovaného za vodcu teroristickej organizácie (tak je prezentovaná tureckou vládou), označovanej tureckými orgánmi ako FETÖ/PDY ("Gülenist Terror Organisation/Parallel State Structure"). Príslušné orgány činné v trestnom konaní následne začali niekoľko trestných vyšetrovaní v súvislosti s podozrivými členmi tejto organizácie. Dňa 21. júla 2016 turecké orgány oznámili generálnemu tajomníkovi Rady Európy výnimku z Dohovoru podľa čl. 15 Dohovoru.
Celkom pochopiteľne, vláda už v rámci predložených otázok namietala, že zásahy do ľudských práv boli legitimizované naplnením účelu, pre ktorý bol vyhlásený výnimočný stav a nespadajú tak pod ochranu Dohovoru v zmysle jeho čl. 15, ktorý bol aktivovaný. Preto sa ESĽP musel zaoberať otázkou, či derogácia Dohovoru v zmysle čl. 15 spĺňala nielen formálne náležitosti, ale aj hmotnoprávne podmienky, a teda či v Turecku pri pokuse o štátny prevrat došlo k takému verejnému ohrozeniu "života národa", ktoré by odôvodňovalo výnimku z plnenia záväzkov vyplývajúcich pre Turecko z Dohovoru. Posúdenie ESĽP bolo o to dôležitejšie, že dovtedy ESĽP postupoval vždy podľa precedentného rozhodnutia vo veci
Lawless proti Írsku (č. 3) (z l.júla 1961, č. 332/57),
kde vytvorením doktríny
marge d'appretiation
(široký priestor voľnej úvahy štátu) v zásade stanovil, že je na každom zmluvnom štáte zodpovedajúcom za "život svojho národa", aby určil, či je tento život ohrozený v miere pripúšťajúcej prijímanie výnimočných opatrení. Jedinou výnimkou bol práve vojenský prevrat v Grécku, ktorý v tzv.
Gréckom prípade
2)
posúdila Európska komisia pre ľudské práva za taký, že nenapĺňa hmotnoprávne podmienky čl. 15 Dohovoru.
Vo veci
Mehmet Hasan Altan
ESĽP vzal na vedomie stanovisko vlády, že pokus o vojenský prevrat a jeho následky predstavovali vážne nebezpečenstvo pre demokratický ústavný p
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).