Krok vpred na ceste k dosiahnutiu efektívneho súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva - Biela kniha Európskej komisie o náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva

Analýza snáh Európskej komisie v oblasti súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva. Príspevok sa zaoberá iniciatívami Európske komisie v oblasti private enforcement, a detailne analyzuje Bielu knihu o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES.

O porušení súťažného práva môžu rozhodovať na jednej strane špecializované súťažné orgány, a to z úradnej povinnosti, vo verejnom záujme, na strane druhej však aj národné súdy na základe žalôb, teda prevažne v súkromnom záujme žalobcu. Možno tak rozlišovať verejnoprávne presadzovanie súťažného práva (public enforcement) a súkromnoprávne presadzovanie súťažného práva (private enforcement). Verejné a súkromné presadzovanie používajú odlišné nástroje, zatiaľ čo súťažné orgány sú v zásade oprávnené deklarovať, že určitá praktika je porušením súťažného práva a následne sú oprávnené zakázať pokračovanie v takomto konaní, prípadne uložiť sankciu alebo opatrenie na nápravu, súdy nerozhodujú o sankciách. V kompetencii súdov je však posudzovať súkromnoprávne dôsledky porušenia súťažného práva, predovšetkým rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov a o náhrade škody.

Private a public enforcement predstavujú rovnocenné piliere presadzovania súťažného práva, ktoré by sa mali vzájomne dopĺňať a podporovať, pretože ich pomocou možno dosiahnuť odlišné výsledky. Prvoradou možnosťou, ktorú prináša private enforcement, je možnosť náhrady škody. Aj keď príslušný súťažný orgán rozhodne, že určitý podnikateľ porušil predpisy súťažného práva a uloží mu za predmetné porušenie sankciu, osoby, ktoré boli takýmto konaním podnikateľa poškodené, či už ide o spotrebiteľov, priamych zákazníkov alebo konkurentov, tým nedosiahnu kompenzáciu ujmy, ktorá im bola spôsobená.

Podľa Európskej komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej, spotrebitelia a podnikateľské subjekty strácajú každoročne miliardy eur v dôsledku činnosti spoločností, ktoré porušujú antitrustové pravidlá. Na účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v článku 81 a 82 Zmluvy ES (ďalej ako "Zmluva"), ktoré zakazuje obmedzujúce obchodné postupy a zneužívanie dominantného postavenia na trhu, je potrebné, aby obete porušovania právnych predpisov hospodárskej súťaže - a to spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty - mali právo na náhradu utrpenej škody. Snahou Európskej komisie (ďalej ako "Komisia") je preto odstrániť prekážky v národných právnych poriadkoch, ktoré sťažujú osobám poškodeným protisúťažným konaním uplatňovať si náhradu škody prostredníctvom žaloby na národnom súde.

Európsky súdny dvor (ďalej ako "ESD") už v roku 2001 vo svojom rozhodnutí vo veci Courage vs. Crehan¹⁾ judikoval, že každý jednotlivec alebo podnikateľ musí mať zabezpečené právo požadovať náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku porušenia súťažného práva.

V roku 2004 si Komisia nechala spracovať štúdiu o právnych podmienkach pre podávanie žalôb na náhradu škody z dôvodu porušenia komunitárneho súťažného práva v členských štátoch, ktorej účelom bolo identifikovať prekážky a navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli uľahčiť situáciu potenciálnym žalobcom.²⁾ Výsledkom tejto štúdie bolo konštatovanie ohromujúcej rôznorodosti (astonishing diversity) a celkovej nerozvinutosti (total underdevelopment) v tejto oblasti, pričom sa v celej Európskej únii podarilo identifikovať len niekoľko desiatok takýchto žalôb. Na základe tejto analýzy, ako aj na základe judikatúry ESD prijala Komisia v decembri 2005 Zelenú knihu o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES.³⁾ Účelom Zelenej knihy bolo identifikovať hlavné prekážky, ktoré bránia efektívnemu systému uplatňovania si náhrady škody za porušenie antitrustových pravidiel a prostredníctvom Zelenej knihy boli predložené aj varianty riešenia množstva identifikovaných prekážok, ktoré bránia širšiemu uplatneniu žalôb na náhradu škody spôsobenej porušením čl. 81 a 82 Zmluvy. Zelená kniha vyvolala veľký záujem a splnila svoj zámer, a to upriamiť pozornosť na práv