Nemajetková ujma a primerané zadosťučinenie v práve nekalej súťaže a v autorskom práve

Vymedzenie pojmu nemajetková ujma. Predpoklady vzniku nemajetkovej ujmy v súkromnom práve. Primerané zadosťučinenie. Formy primeraného zadosťučinenia.

Právna úprava spájala v minulosti pojem ujma predovšetkým s majetkovou stratou vyjadriteľnou v peniazoch. Ujma však môže nastať aj v nemajetkovej sfére dotknutého subjektu.¹⁾ Napriek častej frekvencii tohto termínu v právnom poriadku aj v súčasnosti je paradoxné, že v slovenskom právnickom slovníku tento pojem ako osobitné heslo nenájdeme.²⁾

Nemajetková (imateriálna, morálna) ujma patrí k novším právnym pojmom, aj keď základy tohto inštitútu možno nájsť už v rímskom práve.³⁾ Recepcia tohto inštitútu sa naplno rozvinula v kapitalistickej spoločnosti. U nás sa po totalitnej diskontinuite tento inštitút opätovne udomácnil v slovenskom právnom poriadku po roku 1989.⁴⁾ Teoretické východiská tohto pojmu v našej literatúre však možno nájsť omnoho skôr, a to v dielach Š. Lubyho.⁵⁾ V súčasnej právnej teórii sa chápe nemajetková ujma v prvom rade ako ujma v osobnej sfére postihnutého (napr. vytrpené bolesti pri ujme na zdraví). Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu, ani obnovu pôvodného stavu (ujmu v osobnej sfére postihnutého totiž pre jej povahu nemožno ani obnoviť, ani v peniazoch presne ohodnotiť a vyčísliť), ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv. zadosťučinenie, satisfakciu).⁶⁾ Nemajetková ujma v osobnej sfére postihnutého je "klasická" predstava o tomto inštitúte. V moderných právnych poriadkoch sa nemajetkovou ujmou rozumie aj strata dôveryhodnosti fyzických osôb či právnických osôb, spochybnenie serióznosti či poctivosti ich konania, vrátane podnikateľských aktivít.⁷⁾

Problematika nemajetkovej ujmy a primeraného zadosťučinenia ako satisfakcie za nemajetkovú ujmu sa v súkromnom práve nachádza najmä v občianskom práve (napr. ochrana osobnosti), v autorskom práve a v obchodnom práve (napr. nekalá súťaž). V príspevku sa chceme venovať v súlade so zameraním celej konferencie problematike nemajetkovej ujmy v prípadoch ochrany pred nekalou súťažou, ako aj autorského práva. Zameriame sa na súdne rozhodnutia tak slovenské, ako aj české. Umožňuje nám to identickosť právnej úpravy v oblasti ochrany pred nekalou súťažou. Publikovaných rozhodnutí slovenských súdov z oblasti nekalej súťaže je veľmi málo a navyše, nie v každom sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Pritom právo nekalej súťaže je predovšetkým právom sudcovským, nevynímajúc ani uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy.

Podobne ako pri majetkovej ujme, aj pri nemajetkovej ujme sa pre vznik zodpovednosti vyžaduje dôkaz existencie kauzálneho nexu viažuceho sa na protiprávne konanie rušiteľa, v dôsledku ktorého došlo k vzniku určitej nemajetkovej ujmy. Zodpovednosť rušiteľa sa posudzuje podľa objektívneho princípu (zavinenie sa neskúma a ani sa nijako nepredpokladá). Pre vznik zodpovednosti stačí zvyčajne už ohrozenie príslušných chránených práv. Ide teda o tzv. súkromnoprávny delikt ohrozovacej povahy. Objektívna zodpovednosť za ohrozenie alebo porušenie práv je systémovo príznačná práve pre oblasť zákonnej ochrany práv na nehmotné statky a ochrany hospodárskej súťaže.⁸⁾

S pojmom ujma pracuje aj autorský zákon, hoci len vo veľmi stručnej podobe, keď v rámci § 56 Autorského zákona nazvanom "Ochrana autorského práva" priznáva autorovi, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, aj možnosť domáhať sa náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, pričom sa odkazuje na Občiansky zákonník, ktorý problematiku náhrady nemajetkovej ujmy rieši v §442a ods. 1.⁹⁾ Toto ustanovenie bolo do slovenského právneho poriadku doplnené novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.84/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2007.¹⁰⁾ Toto ustanovenie ustanovuje prioritu nepeňažnej formy zadosťučinenia (v podobe ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku) pred náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiaľ, táto právna úprava je podobne málo konkrétna ako pri nekalej súťaži v kritériách na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súdy zrejme budú prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, lebo slovné spojenie "nezdalo postačujúce" uvedené v § 442a ods. 1 OZ ako kritérium na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je veľmi neurčité. Výšku peňažného zadosťučinenia má určiť súd, ktorý zrejme prihliadne najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo.

V našej právnej úprave sú rôzne formulované kritériá na náhradu nemajetkovej ujmy tak v Občianskom zákonníku, ako aj v obchodnom zákone a v autorskom zákone. Domnievam sa, že táto odlišnosť nie je výsledkom sofistikovaného postupu zákonodarcu, ale skôr výsledkom zákonodarnej nekoordinovanosti.

Nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia je jedným z možných nárokov priznaných podľa § 53 ods. 1 OBZ osobám, ktorých práva boli ohrozené alebo porušené nekalosúťažným konaním. Toto primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté aj v peniazoch. Kritériá na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v tomto prípade chýbajú.

Primerané zadosťučinenie je v prvom rade satisfakčný prostriedok (žaloba, ktorou sa žalobca domáha priznania primeraného zadosťučinenia, sa nazýva aj satisfakčná), preto sa pri ňom neberú do úvahy prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže tento právny prostriedok neslúži primárne na materiálnu reparáciu. Samozrejme, poskytnutie primeraného zadosťučinenia má aj povahu sankčnú, keďže zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa aj istú finančnú ujmu, ale táto sankčná stránka zohráva pri poskytovaní zadosťučinenia len vedľajšiu, podružnú úlohu. Rozhodujúca bude nemateriálna stránka satisfakcie. Subjektívne a sankčné kritériá nie sú teda určujúcimi kritériami pri určovaní primeranosti zadosťučinenia.¹¹⁾ Domnievame sa, že pri súča