Porovnanie spolupráce Českej republiky a Slovenskej republiky s Medzinárodným trestným súdom.

The main purpose of this study is to highlight the relatively spartan legislation of the Slovak Republic concerning cooperation with the International Criminal Court by using comparative method (comparatum). The legislation of the Czech Republic was used as comparandum. lies in the proximity of the regulations, which were developed jointly and until the adoption of specialized legislation in the Czech Republic were almost identical. In conclusion, we assess that whether the legislation of the Slovak Republic in this area is sufficient or need to be changed and to propose possible solutions de lege ferenda, mainly changes in the slovak criminal procedure Act, concerning international judicial cooperation in criminal matters.

Cieľom predkladanej štúdie je prostredníctvom komparácie poukázať na pomerne sparťanskú právnu úpravu spolupráce SR s Medzinárodným trestným súdom Ako nám poslúži právna úprava ČR. spočíva v príbuznosti predmetných právnych úprav, ktoré sa vyvíjali spoločne a boli až do prijatia špecializovaného predpisu v ČR takmer identické. Záverom zhodnotíme, či je právna úprava SR v predmetnej oblasti dostatočná alebo je potrebná zmena, a navrhneme možné riešenie

Medzinárodný trestný súd¹⁾ bol založený mnohostrannou medzinárodnou zmluvou nazvanou Štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej tiež "Štatút"). Štatút bol prijatý na diplomatickej konferencii splnomocnených zástupcov na zriadenie Medzinárodného trestného súdu (ďalej tiež "MTS"), ktorá sa konala od 15. 6. do 17.7.1998 v Ríme (z čoho sa odvodzuje názov Rímsky štatút), a platnosť nadobudol 1.7.2002 po dosiahnutí potrebných 60 ratifikácií. MTS nepochybne predstavuje od prvotných snáh medzinárodného spoločenstva zatiaľ najdokonalejší vývojový stupeň v oblasti medzinárodného trestného súdnictva, ktoré umožňuje univerzálne stíhať najzávažnejšie porušenia medzinárodného práva.²⁾ Slovenská republika nezostala v snahe o zriadenie tohto súdneho orgánu pozadu a v jej mene bol Rímsky štatút podpísaný 23. decembra 1998. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Štatútom uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Následne ho prezident republiky ratifikoval a na základe čl. 126 nadobudol platnosť 1. júla 2002.³⁾

Česká republika podpísala Štatút už 13.4.1999, ale jeho ratifikácia trvala ďalších desať rokov. K ratifikácii Rímskeho štatútu v ČR tak došlo až v roku 2009 a ku dňu 1.10.2009 Štatút konečne nadobudol platnosť⁴⁾ aj pre ČR.

Ratifikáciou Rímskeho štatútu sa ČR a aj SR zaviazali poskytovať MTS plnú spoluprácu pri vyšetrovaní a stíhaní zločinov v jeho jurisdikcii (čl. 86 a čl. 87 ods. 1 Štatútu). Táto povinnosť je ďalej podložená aj čl. 10 a 10a Ústavy ČR (ústavní zákon č. 1/1993 Sb.), na ktorých základe došlo k prenosu právomocí ČR na MTS, a čl. 1 ods. 2 Ústavy ČR, ktorý vyžaduje interpretáciu právneho poriadku ČR konformne s prijatými medzinárodnými záväzkami. Z Rímskeho štatútu tak aj pre ČR vyplýva celý rad záväzkov medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Po vypustení zákazu extradície z Ústavy SR bol novelou z júna 2001 doplnený § 21 ods. 1 Trestného zákona (140/1961 Zb.) o zákaze vydania občana Slovenskej republiky cudziemu štátu na trestné stíhanie, či na výkon trestu ustanovením, že to neplatí, ak vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je SR viazaná, ustanovuje povinnosť občana vydať.

Spoluprácu štátov s Medzinárodným trestným súdom je možné klasifikovať ako medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Pod všeobecný pojem medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach sme zaradili vydávanie osôb, tranzit územím, žiadosť o právnu pomoc v užšom zmysle (t.j. dožiadanie), prevzatie a odovzdanie trestného konania a uznanie a výkon rozhodnutia.⁵⁾ Z tejto perspektívy je možné termín právny styk s cudzinou, ktorý je používaný v V hlave zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (TP), považovať za synonymum medzinárodnej justičnej spolupráce. Český zákon č. (ďalej tiež ako "ZMJS") síce termín právna pomoc používa, aj keď ho nedefinuje. Hlava XXV (TRR) o právnom styku s cudzinou termín "právna pomoc" nepoužívala. Paragraf 425 TRR obsahoval pojem dožiadania s tým, že ním rozumel úkony, ktoré po začatí trestného konania v SR/ČR majú byť na žiadosť orgánov SR/ČR vykonané v cudzom štáte, alebo úkony, ktoré majú by v trestnom konaní na žiadosť orgánov cudzích štátov vykonané na území SR/ČR. ZMJS pojem dožiadanie už nepoužíva, a to ani v zmysle označenia činnosti, resp. postupu justičných a ústredných orgánov (teda vrátane štátneho zástupcu v prípravnom konaní na účel opatrení právnej pomoci v cudzom štáte uskutočnením procesných a ďalších úkonov, ani v zmysle žiadosti o právnu pomoc). Prax však aj naďalej pojmy ako dožiadanie v cudzom štáte, resp. dožiadať právnu pomoc v cudzom štáte používa. Skutočnosť, že pojem právnej pomoci nebol v TRR/TP používaný ani definovaný, nepociťovala prax ako problém a pravdepodobne to tak nebude ani v budúcnosti.⁶⁾

Rímsky štatút k pojmu medzinárodnej justičnej spolupráce pristupuje odlišne, keď rozoznáva dva druhy justičnej spolupráce, a to odovzdanie osoby MTS podľa čl. 89 Rímskeho štatútu a iné formy spolupráce špecifikované v článku 93 Štatútu. Je však nepochybné, že jednou z foriem medzinárodnej justičnej spolupráce je tiež výkon trestov uložených rozsudkami MTS podľa čl. 103 Rímskeho štatútu. Keďže MTS nedisponuje vlastným donucovacím aparátom,⁷⁾ je úplne závislý od právnej pomoci poskytovanej mu zmluvnými stranami a eventuálne aj štátmi, ktoré nie sú stranami Rímskeho štatútu (čl. 87 ods. 5 Štatútu). ukladá Štatút zmluvným stranám ako najmä v ustanoveniach časti 9 o medzinárodnej spolupráci a súdnej pomoci pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, v časti 10 o výkone trestu, ale aj na iných miestach Štatútu, napr. v časti 5. Na výkon spolupráce podľa časti 9 sú zmluvné strany povinné podľa čl. 88 zabezpečiť, aby v ich právnych poriadkoch boli dostupné postupy pre všetky formy spolupráce.

Medzinárodná justičná spolupráca v trestných veciach, a to ako spolupráca horizontálna, t.j. spolupráca prebiehajúca medzi štátmi, tak spolupráca vertikálna medzi štátom a medzinárodnými trestnými súdmi či tribunálmi, bola v ČR až do 31.12.2013 upravená v Trestnom poriadku,⁸⁾ ktorého § 375 ods. 2 až 5 rozšíril aplikovateľnosť hlavy XXV tiež na dožiadania od medzinárodných trestných súdov a tribunálov. Pojem dožiadanie je v tomto smere pritom potrebné chápať ako "akúkoľvek žiadosť medzinárodného trestného súdu alebo tribunálu, a nie iba ako žiadosť o právnu pomoc v užšom zmysle".⁹⁾ Úprava v hlave XXV. TRR však nebola považovaná za adekvátnu,¹⁰⁾ a bola preto od 1.1.2014 nahradená vyššie uvedeným predpisom ZMJS, ktorý priniesol výrazné zmeny týkajúce sa medzinárodnej justičnej spolupráce s medzinárodnými trestnými súdmi a tribunálmi.

Tento paragraf len odkazuje na príslušné časti TP, ktoré sa použijú primerane. Odovzdanie osoby sa uskutoční na základe príslušných ustanovení o extradícii, takže TP v podstate stotožňuje odovzdanie osoby s extradíciou, čo na jednej strane nemusí spôsobovať praktické problémy pri aplikácii, ale z hľadiska pojmového nejde o totožný inštitút. Extradícia je inštitútom horizontálnej spolupráce medzi rovnoprávnymi subjektmi medzinárodného práva, kým odovzdanie MTS má vertikálny, "vrchnostenský" charakter (štát má povinnosť, a nie len alternatívnu možnosť osobu odovzdať).

Zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach v štvrtej časti, ktorá obsahuje špeciálnu úpravu spolupráce ČR s medzinárodnými trestnými súdmi a tribunálmi, výslovne zaväzuje justičné orgány ČR poskytovať súčinnosť medzinárodným súdom a tribunálom (§ 146 ods. 1 ZMJS), pričom tieto inštitúcie rozdeľuje do jednotlivých skupín, a to na medzinárodné trestné súdy zriadené priamo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 10a Ústavy ČR [§ 145 ods. 1 písm. a) bod 1; v súčasnosti iba MTS], ďalej medzinárodné tribunály zriadené rezolúciou BR OSN podľa VII. kapitoly Charty OSN ako jej pomocné orgány [§ 145 ods. 1 písm. a) bod 2; tzv. tribunály, momentálne Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu a Medzinárodný zvyškový mechanizmus pre trestné tribunály], medzinárodné trestné súdy a tribunály, k spolupráci s ktorými sa ČR zaviazala v medzinárodnej zmluve, špeciálnom zákone, alebo ju k spolupráci zaväzuje rezolúcia BR [§ 145 ods. 1 písm. a), b) a c); bez ohľadu na zriadenie takéhoto súdu alebo tribunálu; v súčasnosti žiadny takýto typ medzinárodného trestného súdu či tribunálu nie je zriadený]. Toto delenie umožňuje zohľadňovať rôznorodosť záväzkov ČR v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce a tiež sa ľahšie prispôsobovať ďalšiemu vývoju v oblasti medzinárodnej trestnej justície.¹¹⁾ Ustanovením § 147 ods. 1 ZMJS bola zavedená legislatívna skratka "medzinárodný súd", ktorá označuje nielen všetky medzinárodné súdy a tribunály, ale aj ich orgány, ktorými sú napr. Úrad žalobcu či špecializovaný útvar na pomoc obetiam alebo svedkom.¹²⁾

Čo sa týka konkrétneho poskytovania potrebnej súčinnosti MTS, je potrebné upozorniť na § 146 ods. 2 ZMJS, ktorý stanovuje aplikovateľnosť predpisov medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného súdu upravujúcich konanie pred týmto súdom. V prípade MTS ide teda nielen o Rímsky štatút, ale