Simulovaný právny úkon ako actus contra legem v pracovnom práve

The author analyzes the simulation and dissimulation, the effects of these two factors and the possibility of substitution with other labour law tasks. In the introduction the author presents historical origin of the employment contract and follows the legal concept of dependent work. In the interpretation of the essential characteristics of dependent work examines the distinction between essential characteristics of dependent work and its consequences. Subsequently author analyzes the simulation of legal acts and its legal consequences depending on the type of simulation as unilateral and mutlilateral simulation. Explains the process of dissimulation and the particular conditions under which the act is recognized as valid. Finally the author proposes improvements of employment legislation through a number of solutions that may eventually eliminate the undesirable condition of replacement labor relations based on dependent work.

V prípade zastierania pracovných vzťahov inými druhmi právnych vzťahov s cieľom zakryť skutočné právne postavenie zamestnanca, jednotlivci síce vykonávajú závislú prácu, ale ich právny vzťah je označený za iný typ zmluvy, než aký vo svojom spektre možností ponúkajú pracovnoprávne predpisy. Na scéne sa potom objavujú atypické vzťahy označené za nepracovné, znamenajúce vytlačenie spod predpisov pracovného práva tie vzťahy, kde ide čisto o závislú prácu. Úzus zastierania pracovnoprávnych vzťahov nepracovnými právnymi vzťahmi sa prehlbuje vo svojej aktuálnosti, čo možno dôvodiť práve z ochranárskej povahy pracovného práva prostredníctvom rigidného a kogentného charakteru pracovného kódexu. Riešenia môžeme nájsť v podobe zefektívnenia Zákonníka práce, aby odrážal nové tendencie spoločenského vývoja v zmysle súkromnoprávnej zásady "toľko kogentnosti, koľko je nevyhnutné a toľko dispozitívnosti, koľko je len možné".

Už v období rímskeho práva existovali nájom pracovnej sily a úprava pracovnej zmluvy, ktorá sa považovala za súkromnoprávnu zmluvu vzišlú zo súkromného práva medzi národmi ().¹⁾ Ulpianus súkromné právo (tiež ) rozdelil na právo prirodzené (), právo medzi národmi () a právo civilné (). Hermogenianus pracovnú zmluvu zaradil za zmluvu vzišlú zo súkromného práva a nie zo súkromného práva .²⁾ Okrem iného pracovné zvyklosti boli v jednotlivých národoch sebe navzájom podobné a na základe tejto podobnosti jedni (napr. plebejci) mohli slúžiť iným (napr. rimanom-patricijom). Išlo o práce obyčajné () podriadené pod zmluvnú úpravu , vďaka ktorej pre mohol vykonávať prácu za peňažitú mzdu.³⁾ Poskytovanie vyšších služieb () ako napr. vyučenie a činnosť architektov, advokátov alebo lekárov, nebolo podriadené pod rovnakú zmluvnú úpravu.⁴⁾ Byť platený totiž nebolo hodné cti slobodného muža.⁵⁾ Prácu na základe tohto zmluvného vzťahu nevykonávali občania Ríma, ale len otroci, pretože použitie neslobodného človeka na výkon (nižšej) práce bolo prirovnané k užívaniu veci. Pre tak platili rovnaké zásady ako pri nájme veci.⁶⁾ V tých časoch sa položili počiatky pracovného práva založeného viac-menej na obyčaji a ako Hermogenianus vyjadril, odlišné od odvetvia práva občianskeho (práva medzi občanmi). Ulpianus rozdelil právo na verejné (), ktoré je na prospech štátu, a súkromné () na prospech jednotlivcov.⁷⁾ Nepochybne, dôvod vzniku moderného pracovného práva bol v ochrane slabšej strany na prospech jednotlivcov, aby silnejší nemohol všetko. V neskoršom období sa ukázalo, že z práce má prospech tiež samotný štát, pretože vznik pracovného pomeru indikuje vznik povinnosti v oblasti odvo