Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).

System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).
JUDr.
Marek
Kordík
interný doktorand, Právnická fakulta UK, Katedra Trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Bratislava.
KORDÍK, M.: Systém trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie). Právny obzor, 91, 2008, č. 6, s. 535 - 547.
Amor sa vo svojom článku zaoberá iným teoretickým členením trestného práva, než je rozdelenie na právo hmotné a právo procesné. Svoje závery sa usiluje podporiť názormi popredných zahraničných i slovenských právnych teoretikov. Pri skúmaní uvedeného problému formuluje nové subsystémy, ktoré sú interdisciplinárneho charakteru a opúšťajú tradičné delenie na procesnú a hmotnú časť.
I. Úvod
V súčasnej dobe sa trestne právo ako celkové odvetvie člení na trestné právo hmotné a trestné právo procesné.1)
Trestné právo hmotné možno členiť na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť v sebe zahŕňa základy trestnej zodpovednosti, problematiku sankcií, ochranných opatrení, ako i ďalšie špecifiká.
Trestné právo procesné možno členiť "pracovne" taktiež na všeobecnú časť a osobitnú časť, kde všeobecná časť je tvorená zásadami trestného konania, problematikou dokazovania, zaisťovacími inštitútmi zaistenia osoby a veci pre účely trestného konania a rozhodnutiami, zatiaľ čo osobitná časť je tvorená jednotlivými štádiami trestného konania.2)
Takto je trestné právo členené i propedeuticky pre potreby učiteľsko-študentskej obce. Uvedené členenie je dostatočné, avšak nieje možné sa pri jeho aplikácii ubrániť určitému zjednodušeniu, ktoré tkvie v podraďovaní určitých, pododvelví pod určitú časť trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré by inak mali byť posudzované samostatne, resp. mohli byť posudzované samostatne, a tak by i mali, či mohli byť prezentované. V praxi polom niekedy možno badať odtrhnutie a odčlenenie procesných tém od ich väzby na otázky hmotné, a naopak. Účelom tejto práce je zamerať pozornosť na alternatívne rozdelenie noriem trestného práva nie podľa klasického kľúča, ale postupovať viac v zmysle hľadania spoločných znakov, čŕt, vnútornej previazanosti a logickej následnosti, ktoré by sa mohli pretaviť napríklad do delenia tak, ako je uvedené ďalej. Uvedené delenie má svojich zástancov, ktorí odôvodňujú spomínané delenie práve už spomínanými atribútmi.
Trestné právo procesné je systematicky členené viac menej v zhode so systematikou Trestného poriadku.3) Prof. Husár uvádza, že
" Trestné právo procesné je odvetvie práva, ktoré chráni pred trestnými činmi práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky tým, že upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich, pri výkone rozhodnutia a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti. Trestné právo procesné zároveň upravuje aj vzájomné procesné vzťahy týchto orgánov a osôb."
4)
Táto rozsiahla a všeobecná definícia trestného práva procesného v sebe zahŕňa hneď niekoľko samostatných pododvetví, ktoré svojou povahou presahujú členenie na trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Je namieste otázka, či toto systematické delenie v dnešnej dobe postačuje, resp. či postačuje delenie trestného práva procesného na jeho jednotlivé podkapitoly bez toho, aby sa im z hľadiska systematiky venovala hlbšia pozornosť. Akademik Knapp k uvedenému dodáva
" Tieto dva subsystémy (pozn.: hmotné právo a procesné právo) síce nie sú komplementárne, t.j. nevyčerpávajú bezo zbytku všetky normy určitého právneho systému, ale pre triedenie práva majú elementárny význam. "
5)
Ďalšie členenie, resp. rozdelenie noriem v rámci trestného práva sa tak javí ako prospešné, aspoň vo vzťahu k teoretickej báze. Jednotlivé inštitúty totiž vo väčšine prípadov presahujú oblasť hmotného práva či oblasť procesného práva, typickým príkladom je pojem trest, ktorý je ústredným pojmom celého trestného práva.
Dalším dokladom môže byť otázka dokazovania ako číreho procesného postupu, avšak vždy a v konečnom vzťahu k trestnému činu, skutkovej podstate trestného činu, poľahčujúcim a priťažujúeim okolnostiam, atď., ktoré ako také zase predstavujú proble matiku typicky hmolnoprávnu.
Ak prijmeme Knappovu definíciu procesného práva, ako takého, t.j. , že
" Procesnoprávne normy stanovujú, akým formálnym spôsobom, t.j. akým procesom môžu byť práva uplatnené, ako sa môžu a ako sa majú správať v právnom procese, resp. akým formálnym spôsobom môže byť vynútené formálne splnenie povinnosti. Tieto normy sa tiež nazývajú procedurálne pravidlá. "
6). V takomto prípade je taktiež nutne sa vysporiadať s otázkou systému, resp. subystému a jeho štruktúry ako základným predpokladom pre jeho možnosť ďalšieho prerozdelenia.
"Systémom sa rozumie celistvosť súboru prvkov, ktoré sú navzájom v určitých vzťahoch. Systém je teda definovaný množinou prvkov, ktoré ho tvoria, parametrami, podľa ktorých sú organizované (usporiadané) vzájomné vzťahy jednotlivých prvkov systému a celistvosti systému. Súbor či jednota invariantných väzieb medzi prvkami systému tvorí jeho štruktúru. Štruktúrnosťje teda ďalším definič ným znakom systému."
7)
Z uvedeného teda jasne vyplýva dôležitosť jeho členenia a vzťahov medzi jednotlivými jeho časťami, a to tak, aby tieto vzťahy neboli zatláčané do úzadia, ale bola im venovaná náležitá pozornosť zo strany teórie i praxe. Iba takýto postup vie zabezpečiť konzistentný názor právnej vedy, resp. jej predstaviteľov v celej šírke dopadu svojich názorov na jednotlivé inštitúty, ktoré by teda mali byť vždy posudzované v celosti, a nie oddelene.
Na základe naznačených okruhov problémov možno konštatovať, že právny systém (všeobecne v najširšom meradle alebo ako jednotlivé parciálne pododvetvie) je uzavretý systém a čiastkové zmeny jeho inštitútov budú mať nie zanedbateľný vplyv na systém ako celok, resp. jeho stabilite by prispel i jednotný výklad a jednotná prax .8)
Je pomaly notorietou, že jedným zo znakov právnej normy je i jej normatívnosť.
I z tohto pohľadu sa potom javí jasnejšie prerozdelenie jednotlivých pododvetví trestného práva viac ako žiaduce.
Prof. Prusák uvádza k pomeru hmotného a procesného práva nasledovné:
"Procesné právo, ktorého cieľom je dosiahnuť v konkrétnom prípade spravodlivosť, predstavuje formu ochrany hmotného práva, je prostriedkom jeho presadenia a uplatnenia. Predpisuje konkrétny postup subjektov práva, stanovuje práva a povinnosti všetlcých účastníkov konania, osobitne štátnych orgánov ochrany práva v procese jeho aplikácie.
9)
" Význam procesného práva je v tom, že prostredníctvom rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu práve na základe procesného práva dochádza k realizácii objektívneho hmotného práva v konkrétnom prípade.
Ochrana akéhokoľvek hmotného práva sa uskutočňuje na základe procesného práva."
10)
II. Trestne právo procesné ako realizácia a aplikácia trestného práva hmotného - "Kto chce účel, musí zvoliť prostriedok"
Ak11) je trestné právo procesné prostriedkom presadenia a uplatnenia trestného práva hmotného,12) opäť by bolo účelnejšie a prehľadnejšie rozdeliť takto nesmierne široké pododvetvie na jednotlivé parciálne časti, ktoré spolu súvisia obsahovo a sú zaradené i systematicky vo vzájomnej blízkosti.
" Napríklad Prádel a Corlens delia normy na hmotné, procesné a týkajúce sa väzenstva."
13)
"Inú typológiu noriem trestného práva nájdeme n Staperta, ktorý okrem noriem hmotných, procesných a týkajúcich sa väzenstva vyčleňuje ešte normy upravujúce dokazovanie a ukladanie sankcií.
14)
Autor ďalej k problematike členenia trestnoprávnych noriem uvádza:
"Tam, kde sa v tejto práci ukázalo ako potrebné matériu trestného práva vnútorne strukturalizovat', je použité u nás tradičné, jednoduché členenie na trestné právo hmotné a trestné právo procesné, i keď s vedomím, že môže ísť o členenie do určitej miery umelé a zjednodušujúce."
15)
Pre úplnosť je však nutné dodať, že samotné rozčlenenie v zásade predstavuje skôr teoretickoprávny problém a výzvu, pretože aplikačná prax je nútená v každodennom živote používať právny predpis v celej jeho šírke a vo všetkých možných vzájomných súvislostiach. Naznačené subsystémy trestného práva sa tak budú vzájomne dopĺňať, prekrývať, aby vytvoril jeden kompaktný a harmonický celok.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).