SVÁK, J., SAKOLCIOVÁ, S.: Veľké údaje v osídlach Veľkého brata. Právny obzor, 103, 2020, č. 2, s. 119 - 131.
Big data in the trap of the Big Brother. In the past, the existing technology did not make it possible to store and process such vast amounts of data as the technology today. Data had to be selected according to their necessity and were collected only about specific persons or small groups of people. Nowadays, the technologies manage to predict "patterns" of people's behaviour and significantly improve the effectiveness of decision-making. The question we are dealing with in the article is whether the "traditional" individual right to privacy is still fit in the era of Big Data where the individuality ceases to be of importance or whether other solutions need to be sought.
Key words: Right to privacy, Big Data, European Court of Human Rights, group rights
Edward Snowden s veľkou pravdepodobnosťou čítal a pochopil odkaz antiutopického románu Georgea Orwella s názvom 1984 (Nineteen Eighty - Four) z roku 1984 a ocitol sa zrejme "v koži" úradníka Ministerstva pravdy Oceánie Winstona Smitha v štáte, kde samotná ľudská individualita je trestaná ako myšlienkový zločin. Keď tento bývalý zamestnanec CIA zverejnil informácie o hromadnom sledovaní elektronickej komunikácie tajnými službami v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických, tak nielenže odkryl z tváre masku Veľkého brata, ale zároveň odhalil bezvýznamnosť nášho súkromia ako ľudskej entity. S hrôzou sme zistili, že človek ako jedinečná ľudská bytosť prestáva mať súkromie pred štátom reprezentovaným Veľkým bratom. Ale čo keď sa za maskou Veľkého brata neskrýva štát? Pre súkromných zberateľov našich údajov na rozdiel od štátu totiž prestáva mať hodnotu naše súkromie ako také. Jednotlivec vo svete veľkých údajov (Big Data) nemá už hodnotu subjektu, ale objektu. Predmetom ich záujmu nie je jednotlivec ako taký (jeho súkromie), ale jeho záujmy a správanie. Nešpehuje nás preto, aby mohol zneužiť informácie z nášho súkromia, ale preto, aby ich využil s cieľom ovplyvniť naše správanie ako spotrebiteľov, aj ako voličov. Samotný zber, zhromažďovanie a triedenie našich osobných údajov sa stáva samostatným obchodným modelom v digitálnom hospodárstve. Otázka je, či sa tým vytvára aj nové kolektívne súkromie ľudí, ktorých súčasné dátové analytické technológie zatrieďujú do určitých skupín, ktoré sú však svojou podstatou tekuté, a teda ťažko fixovateľné a definovateľné. Navyše voľne sa prelievajúce z jednej skupiny do druhej bez toho, aby sme to mohli ovplyvniť, a spravidla aj bez toho, aby sme sa o tom vôbec dozvedeli.
Doteraz sme naše skupinové (kolektívne) zatriedenie poznali a niekedy sme ho mohli aj ovplyvniť. Ťažko sa nám mohlo dať ovplyvniť našu rasu, ľahšie národnosť či štátnu identitu, a niekedy zaradenie do určitej skupiny (napríklad právnikov) záležalo výlučne na našom rozhodnutí. V takto definovanej skupine sme pomerne ľahko dešifrovali naše práva a s určitými obmedzeniami sme si ich mohli uplatňovať či ochraňovať. Vo svete internetu a veľkých dát to však prestáva platiť.
V oblasti ľudských práv bola kolektívna ochrana zásadným spôsobom obmedzená tým, že ľudské práva v západnej filozofii sa stali individuálnymi subjektívnymi právami prirodzenoprávneho pôvodu.1) Tento výdobytok liberálnej filozofie moderných európskych dejín sa po 2. svetovej vojne začal presadzovať aj na nadštátnej úrovni, ktorej vlajkovou loďou sa stali Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ESĽP) pri aplikácii Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor). Ľudské práva v ňom obsiahnuté boli založené v duchu tejto filozofie na princípe individuálnej ochrany a ESĽP permanentne deklaroval, že poskytuje ochranu len individuálnym ľudským právam na základe individuálnej sťažnosti. Vylučoval actio popularis, kde by mohlo dôjsť len potenciálne k porušeniu ľudských práv neurčitej skupiny, ktorá mohla byť ohrozená zásahom štátu.2) Toto sa však tiež malo zmeniť nástupom internetu a veľkých údajov.
Big Brother nastupuje
Všeobecné pravidlo, či dokonca princíp je, že Dohovor nepripúšťa abstraktný prieskum určitého rozhodnutia alebo opatrenia štátu bez toho, aby bolo predmetné opatrenie aj konkrétne a dokázateľne použité proti individuálne poškodenej osobe.3) Určitým prielomom do zásady individuálnosti a možnosti podať sťažnosť aj osobou, ktorá nebola konkrétnym opatrením štátu priamo zasiahnutá (a to ani ako nepriama obeť v prípade, keď by napr