Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právne posúdenie prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní a rozhodovanie v katastrálnom konaní

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.

"Tak se stalo, že mnohé problémy ... u nás nejen že nedospěly k samostatnému zpracování, nýbrž dokonce často zůstaly vůbec neznámy."
Dr. Josef Grňa
1. Úvod
Rozhodnutie
1)
v civilnom sporovom konaní v určitých prípadoch závisí od právneho posúdenia prejudiciálnej (predbežnej, predurčujúcej) otázky zo strany spor rozhodujúceho súdu. Typickým príkladom prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní je otázka platnosti právneho úkonu v konaní o určenie existencie alebo neexistencie práva
2)
alebo v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľovi.
3)
V zmysle súdnej praxe "
prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia,
"
4)
a teda takáto otázka a jej právne posúdenie sa uvádzajú "iba" v odôvodnení súdneho rozhodnutia a nie v jeho výroku. V dôsledku tejto skutočnosti s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v § 228 CSP právne posúdenie pre­judiciálnej otázky zo strany spor rozhodujúceho súdu nenadobúda záväznosť.
Napriek tomu, že v medziach skôr uvedenej právnej úpravy a zásad, ktoré sa k nej viažu, nie je právne posúdenie prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu záväzné, implikuje celý rad pomerne závažných právnych otázok vo vzťahu k rozhodovacím procesom orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, t.j. správnych orgánov, v katastrálnom konaní (ďalej aj "rozhodovacie procesy v katastrálnom konaní"), a to najmä vo vkladovom konaní
5)
a v konaní o zázname.
6)
Právne otázky vo vzťahu k rozhodovacím procesom v katastrálnom konaní implikuje predovšetkým právne posúdenie určitej vkladovej zmluvy, na základe ktorej už v minulosti bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu a bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, t.j. vkladovej zmluvy, ktorá sa už stala právnym titulom zápisu práva do katastra nehnuteľností, ako absolútne neplatného právneho úkonu v rámci riešenia prejudiciálnej otázky zo strany spor rozhodujúceho súdu. Natíska sa totiž otázka, či takéto právne posúdenie vkladovej zmluvy vyvracia hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností, resp. či má relevanciu v následnom vkladovom konaní pri posudzovaní oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou a či predstavuje takú právnu skutočnosť, na ktorú musí príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností prihliadať. Právne otázky taktiež implikuje právne posúdenie určitej prejudiciálnej otázky aj vo vzťahu ku konaniu o zázname, a to vo vzťahu k možnosti vykonania záznamu do katastra nehnuteľností na základe výroku rozhodnutia súdu v spojitosti s odôvodnením rozhodnutia súdu a právnym posúdením prejudiciálnej otázky zo strany spor ro­zhodujúceho súdu. Práve analýza vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovanie vo vkladovom konaní a v konaní o zázname je predmetom tohto príspevku, ktorého cieľom je otvoriť odbornú polemiku ku skôr vymedzenej problematike.
2. Právne posúdenie prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní a vkladové konanie
Vkladové konanie je v súdnej praxi ponímané ako rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako orgán verejnej správy na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
7)
Súdna prax vníma vkladové konanie zjednodušene aj ako konanie, v ktorom okresný úrad skúma platnosť predloženej zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou.
8)
Uvedené poňatie vkladového konania v súdnej praxi reflektuje presahy správneho práva a občianskeho práva v právnej úprave vkladového konania a v rozhodovacej činnosti okresného úradu v tomto konaní - okresný úrad musí vo vkladovom konaní súčasne aplikovať normy a princípy správneho práva ako právneho odvetvia verejného práva a normy a princípy občianskeho práva ako právneho odvetvia súkromného práva. Zároveň musí okresný úrad pri svojom rozhodovaní vo vkladovom konaní pri výklade relevantných právnych noriem, či už správneho (verejného) práva, alebo občianskeho (súkromného) práva, prihliadať na zmysel a účel spravovania katastra nehnuteľností vyjadrený primárne v § 2 a § 70 KZ - práve zmysel a účel spravovania katastra nehnuteľností je a musí byť jedným zo základných východísk pri aplikácii právnych noriem vo vkladovom konaní.
Vychádzajúc zo zmyslu a účelu spravovania katastra nehnuteľností možno konštatovať, že výsledkom vkladového konania má byť vydanie rozhodnutia o návrhu na vklad, ktoré odráža reálne existujúce právne vzťahy k určitej nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností, t.j. rozhodnutie o návrhu na vklad v súlade so skutočným stavom. Jedným z predpokladov naplnenia tohto "optimálneho scenára" vkladového konania je preskúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou zo strany osoby nakladajúcej s nehnuteľnosťou, t.j. posúdenie typicky súkromnoprávnej otázky, zo strany okresného úradu ako orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Okresný úrad preto vo vkladovom konaní posudzuje, okrem iného, v intenciách § 31 ods. 1 KZ oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou - špecificky je tát
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).