Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
... Ešte k dovolaniu v trestnom konaní
... EŠTE K DOVOLANIU V TRESTNOM KONANÍ
Len nedávno som písal na stránkach tohto časopisu (
ZSP č. 5/2011, s. 162-167) o novele
Trestného poriadku uskutočnenej zákonom č.
262/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "zákon č.
262/2011 Z.z."). Vo svojom článku som sa zameral na
problémy, ktoré sa táto novela snažila vyriešiť, niektoré úspešne, iné menej úspešne. V krátkom čase
chcem reagovať na niektoré ďalšie aspekty "nového dovolania", ktoré novela
Trestného poriadku so sebou
priniesla...
Kedy podá dovolanie minister?
Snahou novelizácie zákona je zvyčajne dosiahnutie lepšej a dokonalejšej právnej úpravy a to
odstránením existujúcich chýb alebo zvedením nových prvkov, ktoré majú daný inštitút vylepšiť,
zjednodušiť jeho aplikáciu alebo inak prispieť k jeho rozvoju. Otázkou ostáva, či niektoré, aj
úmyselné a cielené zmeny vykonané novelou Trestného
poriadku (ďalej aj „ TP“) zákonom č.
262/2011 Z.z. v inštitúte dovolania, sú na prospech
a slúžia na napredovanie daného inštitútu, alebo naopak, či vytvárajú nelogické bariéry jeho
aplikácie.
Okrem zmien, ktoré som naznačil v predchádzajúcom článku (
ZSP č. 5/2011, s. 162-167) sa po zmene koncepcie
dovolania novelou zákonom č. 262/2011 Z.z. zmenil aj
základný predpoklad podania dovolania ministrom spravodlivosti.
- V pôvodnom znení § 369 ods. 1 TP bolo
uvedené právo ministra podať dovolanie nasledovne:
"Právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo na iný podnet napadne minister
spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371."
Právo ministra spravodlivosti podať dovolanie tak nebolo ničím oklieštené a na akýkoľvek podnet
mohol minister zasiahnuť a iniciovať nápravu nezákonného rozhodnutia. Takéto znenie tohto
ustanovenia dávalo priestor akejkoľvek fyzickej aj právnickej osobe na podanie podnetu a minister
musel na takýto podnet reagovať a preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Rovnako však mohol postupovať aj
vtedy, ak sa podnetom nenapádala priamo konkrétna nezákonnosť v určitom rozhodnutí, avšak pri
vybavovaní uvedeného podnetu bola táto nezákonnosť zistená. Ministrovi totiž nijaké ustanovenie
nezakazovalo podať dovolanie, nech už zistil porušenie zákona z akéhokoľvek podnetu. Dnes je
situácia odlišná.
Od 1. septembra 2011 znie § 369 ods. 1 TP
takto:
"Dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže
podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa
podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1."
Toto ustanovenie je doplnené § 369 ods. 6
TP nasledovne:
"Ak podnet podľa odseku 1 podala osoba, ktorej tento zákon právo na jeho podanie nepriznáva,
minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí."
Po novele teda minister spravodlivosti už nemá takú voľnosť v napádaní nezákonných rozhodnutí
dovolaním. Konať môže výlučne na podnet oprávnenej osoby, pričom zákon mu zakazuje konať bez podnetu
alebo na podnet osoby neoprávnenej. Toto pravidlo výslovne ustanovuje nové ustanovenie –
§ 369 ods. 6 TP.
Treba však uviesť, že okruh osôb, ktorým zákon priznáva právo podať podnet na podanie dov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
