Súd prvej inštancie rozsudkom z 5. apríla 2022 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu v celkovej výške 8 648,79 eur, uvedené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok, uplatnené v konkurze na majetok úpadcu, sú z hľadiska vymáhateľnosti oprávnené.

Právny dôvod nezabezpečených pohľadávok spočíval v rozhodnutiach Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Dôvera zdravotnej poisťovne, a. s. a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na základe ktorých bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a v prípade jednej pohľadávky pokutu za neuhradené preddavky na verejné zdravotné poistenie. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali 3. októbra 2019 a 28. novembra 2019 bola žalovanej ako správkyni konkurznej podstaty doručená súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok žalobcu z 20. novembra 2019, ktorou si žalobca uplatnil pohľadávky v celkovej výške 23 352,06 eur.

Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty poprela sporné prihlásené pohľadávky z hľadiska vymáhateľnosti, keďže podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ZP“) právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné a žalovaná vzniesla námietku premlčania. Spornou otázkou bolo, či plynutie premlčacej doby podľa § 21 ods. 2 zákona o ZP spočívalo v dôsledku podania návrhu na vykonanie exekúcie, keďže tento úkon žalobca považoval za uplatnenie práva vyvolávajúce účinky spočíva