Ústavné zmeny a ich prínos z hľadiska ESĽP a Výboru ministrov Rady Európy (2.)

Najvýznamnejšou ústavnou zmenou z hľadiska zabezpečenia náležitej a účinnej ochrany ľudských práv v SR je zavedenie inštitútu ústavnej sťažnosti podľa článku 127 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), ktorým bol nahradený podnet podľa článku 130 ods. 3 ústavy.

Vyskytli sa aj prípady, v ktorých Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") dospel k záveru o porušení práva na prístup k ústavnému súdu, či porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pred ústavným súdom¹⁾. Rozsudkom z 20. novembra 2012 ESĽP skonštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru v prípade Harabin proti Slovenskej republike, z dôvodu, že o jeho disciplinárnom previnení nerozhodoval nestranný súd. ESĽP zároveň zamietol nárok na náhradu majetkovej škody a priznal sťažovateľovi 3 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy s tým, že pri výkone rozsudku sú štáty nielen povinné zaplatiť sumy priznané z titulu spravodlivého zadosťučinenia, ale aj prijať ďalšie všeobecné a individuálne opatrenia. V predmetnom prípade by podľa ESĽP bola najvhodnejšou formou nápravy obnova konania pred súdom spĺňajúcim záruky nestrannosti. Návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vo veci disciplinárneho konania vedeného proti nemu pred ústavným súdom pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 bol ústavnému súdu doručený 21. februára 2013. Ústavný súd (ďalej len "ústavný súd") uznesením sp. zn. PL. ÚS 6/2013 z 29. októbra 2013 rozhodol tak, že návrh sťažovateľa na obnovu konania zamietol podľa článku 131 ods. 1 ústavy, ako aj § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení uviedol: "Z ustanovení čl. 131 ods. 1 ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. O návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania rozhodovalo 10 sudcov pléna ústavného súdu. Dvaja sudcovia ústavného súdu boli z rozhodovania v predmetnej veci vylúčení, jeden bol práceneschopný. Pri rozhodovaní o ich vylúčení zohľadňovalo plénum ústavného súdu závery vyplývajúce z rozsudku ESĽP v Štrasburgu z 20. novembra 2012 vo veci sťažnosti sťažovateľa Harabina proti SR (č. 58688/11), ktorý sa predmetnej veci týkal. Vzhľadom na nižší počet sudcov rozhodujúcich v danej veci v pléne ústavného súdu a na skutočnosť, že text ústavy ani text zákona o ústavnom súde výslovne možnosť obnovy konania pred ústavným súdom neposkytujú, nezískal návrh na povolenie obnovy disciplinárneho konania vedeného proti sťažovateľovi pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 požadovanú väčšinu siedmich hlasov a musel byť v súlade s označenými ustanoveniami ústavy a zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov."

Listom z 5. septembra 2013 (ktorý bol zaslaný na vedomie aj prezidentovi Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada SR") a predsedovi Ústavnoprávneho výboru NR SR predsedníčka ústavného súdu upovedomila ministra spravodlivosti o tom, že ustanovenie článku 133 ústavy, ktoré vylučuje podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu ústavného súdu, ako ustanovenie právneho predpisu vyššej právnej sily v porovnaní s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku a zákona o ústavnom súde, na ktoré poukázal ESĽP vo svojom rozsudku z 20. novembra 2012, môže predstavovať vzhľadom na existenciu viacerých alternatív výkladu ústavného textu prekážku naplnenia záverov predmetného rozsudku ESĽP. V nadväznosti na uvedené došlo k zmene ústavy, ktorá bola prijatá Národnou radou SR 4. júna 2014 a účinnosť nadobudla 1. septembra 2014.

Nový článok 133 ústavy znie: "Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu."

V nadväznosti na uvedené bol zmenený s účinnosťou od 1. januára 2015 aj zákon o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov²⁾ podľa § 75 ktorého "právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "orgán medzinárodnej organizácie"), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky." Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania obsahovať označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje a označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera. Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci účastníkom konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol. Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú aj účastníci konania pred ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná, ktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj v konaní o návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený. Podľa § 75a o návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna ústavného súdu, rozhoduje plénum ústavného súdu a o návrhu na obnovu konania,