Zákonný článok XXXVII/1875 a jeho vplyv na vývoj slovenského obchodného práva.

The Statutory Rule XXXVII/1875, Commercial Act came into effect on January 1, 1876. In Slovakia, the other provisions of this Act, lost its force on 1 January 1955. A substantial part of the provisions of this Act was made void by the Civil Code in 1950, with effect from 1 January 1951. Statutory Rule XXXVII / 1875 was based on Act no 1/1863 r.z., General Commercial Code. This article examines the economic and political circumstances of the adoption of this Act and compares the contents of the Statutory Rule XXXVII/1875 and Act no. 1/1863 r.z. This article pays attention to the circumstances that have resulted from changes in the constitutional arrangement after the Czechoslovak Republic was established (1918), as well as the Slovak Republic (1939), as well as restoration of the Czechoslovak Republic after the World War II, which mainly concerned capital companies.

Pred približne 140 rokmi, 1. januára 1876, nadobudol účinnosť zákonný článok XXXVII z roku 1875 Obchodný zákon.¹⁾ Tento zákon bol platný a účinný v štyroch štátnych útvaroch, ktorých súčasťou bolo teritórium dnešnej Slovenskej republiky, a to v Uhorsku, v období od r. 1918 až do 1939, v prvej a druhej Československej republike, v Slovenskej republike v období od r. 1939 do r. 1945, a napokon opäť v obnovenej Československej republike po druhej svetovej vojne. Podstatná časť ustanovení tohto zákona bola zrušená Občianskym zákonníkom z r. 1950 s účinnosťou od 1. januára 1951 a zvyšok jeho ustanovení bol zrušený zákonom č. 53/1954 Zb. o ľudových družstvách a družstevných organizáciách s účinnosťou od 1. januára 1955. Zákon bol účinný 74 rokov (ak zohľadníme, že zvyšok ustanovení zákona týkajúcich sa družstiev bol zrušený neskôr, bol zákon účinný 78 rokov). Zákon bol účinný nielen v podmienkach trhového hospodárstva (v období od nadobudnutia účinnosti až do začatia prvej svetovej vojny a následne v období Československej republiky 1918 až 1939), v podmienkach vojnového hospodárstva (v období prvej svetovej vojny a v podstatnej časti obdobia existencie Slovenskej republiky medzi rokmi 1939 - 1945) a v špecifických hospodárskych pomeroch charakterizovaných znárodnením v roku 1945 a tiež 1948 a počiatkami plánovania a ukončeným prechodom na administratívny systém hospodárstva po februári 1948.

Napriek snahám o zjednotenie zákonov v období prvej Československej republiky sa nepodarilo prijať jednotný československý obchodný zákonník. Publikovaný bol len jeho návrh v r. 1937.

Na základe ústavného usporiadania z roku 1867 sa Uhorsko transformovalo v priebehu tak trochu oneskorenej priemyslovej revolúcie zo zaostalej agrárnej krajiny do relatívne rýchlo sa rozvíjajúcej agrárno - priemyslovej krajiny.²⁾

Základné črty uhorského obchodu, ako uvádza Ľudmila Chmelíková,³⁾ boli dané agrárnym charakterom Uhorska. Dokladom rozvoja priemyselného podnikania v tomto období v Uhorsku je vytvorenie Rimamuránsko - Šalgotariánskej účastinnej železiarskej spoločnosti (Rimamurány - Salgótarjání vasmúrészvénytarsaság), ktorá bola najväčším banským a hutníckym podnikom v Uhorsku.⁴⁾ Rozvoj bankovníctva dokladá popri vytvorení budapeštianskych bánk aj zriadenie banky Tatra, hornouhorská banka uč. spol. Martin, v roku 1885, ktorej základný kapitál bol 400 - tisíc zlatých.

Obchodnú výmenu malo uľahčiť budovanie infraštruktúry, najmä železničnej siete. Z pohľadu Slovenska stojí za zmienku dokončenie Košicko - bohumínskej železnice v roku 1872, ktorá bola najväčším železničným projektom v podmienkach Uhorska.

Rastúca sila uhorského priemyslu sa premietla aj do objemu a zloženia zahraničného obchodu, ktorý koncom 19. storočia predstavoval 40 percent hrubého domáceho produktu, (avšak len 25 percent bez západných habsburských krajín, s ktorými Uhorsko tvorilo spoločnú colnú zónu).⁵⁾

Po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní boli vytvorené predpoklady pre samostatnú aj hospodársku politiku Uhorska.⁶⁾ Rakúsko - Uhorsko malo tiež jednotný poštový systém a spoločné mince. V roku 1878 bola založená i spoločná Národná banka.⁷⁾

Rakúsko - Uhorsko malo rozlohu 676 648 km2 a bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Nemecku a Rusku.

Záujmom obchodníkov bolo, aby mohli obchodovať v rámci celej colnej únie podľa rovnakých alebo takmer rovnakých pravidiel. Prijatie zákonného článku XXXVII z roku 1875 Obchodný zákon (ďalej len uhorský Obchodný zákon), ktorý predstavoval "modernejšiu modifikáciu" Všeobecného obchodného zákonníka z roku 1863 znamenalo, že tento záujem obchodníkov bol naplnený. Ak si uvedomíme, že v čase prijatia uhorského Obchodného zákona bolo už Nemecko zjednotené pod hegemóniou Pruska a v zjednotenom Nemecku platili obchodné zákonníky prijaté pôvodnými spolkovými štátmi, ktoré predstavovali prevzatie elaborátu norimberskej konferencie, tak sa vlastne v Európe vytvorilo rozsiahle, hospodársky vyspelé teritórium, na ktorom sa obchodovalo podľa identických, či takmer identických pravidiel.⁸⁾,⁹⁾

Pred prijatím zákonného článku XXXVII/1875 Obchodný zákon existovala v Uhorsku pomerne rozsiahla úprava najmä korporačného práva, ktorej základné zákonné články boli prijaté v roku 1840. Išlo najmä o tieto zákonné články:

Obchodné spoločnosti boli teda v Uhorsku upravené po prvýkrát v rámci "prvého obchodného zákonodarstva" v roku 1840, a to najmä v zák. čl. XVIII/1840, ktorý upravoval verejné obchodné, komanditné a účastinné spoločnosti.¹⁰⁾

Zákonný článok XXXVII/1875 Obchodný zákon bol prijatý 16. mája 1875 a účinnosť nadobudol 1. januára 1876, teda trinásť rokov po nadobudnutí účinnosti Všeobecného obchodného zákonníka a približne osem rokov po rakúsko - uhorskom vyrovnaní. Štruktúra uhorského Obchodného zákona bola takáto:

Všeobecné ustanovenia

Časť prvá: Obchodníci a obchodné spoločnosti